Transformácia stavebníctva je v plnom prúde. Od roku 2030 budú musieť byť všetky nové budovy v Európskej únii bezemisné. Developeri preto masívne investujú do obnoviteľných zdrojov energie, inteligentných technológií a modrozelenej infraštruktúry. Zmeny sa začnú prejavovať už v najbližších troch rokoch a prinesú nové nároky na investorov aj domácnosti.
Zmeny v legislatíve
Zavedenie smernice o energetickej náročnosti budov mení výstavbu od základov. Od roku 2030 musia byť nové budovy bezemisné, čo znamená koniec plynových kotlov, povinnosť inštalácie solárnych panelov a využitie obnoviteľných zdrojov energie na mieste spotreby. Zmeny sú súčasťou smernice EPBD (Energy Performance of Buildings Directive).
Členské štáty síce majú voľnosť v spôsobe jej implementácie, no cieľ zostáva rovnaký: do roku 2050 musí byť bezemisná každá budova. Prvým krokom bude povinnosť inštalácie solárnych panelov pre nové rodinné domy od roku 2030. Už od roku 2028 budú mať túto povinnosť nové verejné budovy. Smernica zároveň zavádza pravidlo, že pokiaľ budova nebude schopná pokryť celú svoju potrebu energie na mieste, musí odoberať 100 percent energie výlučne z bezemisných zdrojov.
Developerské projekty sa preto menia. Podľa štúdie CEEC Research približne 85 percent spoločností už pri plánovaní zohľadňuje prvky udržateľnosti, inteligentné technológie a zelenú infraštruktúru. Podľa partnera a managing directora spoločnosti Atrios Petra Kyselu sa nové normy dotknú dynamiky výstavby v rôznych lokalitách.
„Veľa developerov v Bratislave už dlhšiu dobu zavádza nové projektové štandardy a nové technické riešenia pre výstavbu. Aj u nás je štandardom, že navrhujeme tepelné čerpadlá či fotovoltiku. V prímestských lokalitách, ale aj iných mestách, to však bude niečo nové a cenový skok v cene nehnuteľností sa určite prejaví.“
Zmeny sa nebudú týkať len technológie, ale aj legislatívneho procesu. Ako pripomína prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik, nové požiadavky sa uplatnia pri každej novej budove. Prechod na bezemisnú výstavbu ale nemusí znamenať spomalenie výstavby. „Práve naopak – Slovensko má veľký potenciál výstavbu zrýchliť.“
Energetické riešenia
Kombinácia fotovoltických panelov a tepelných čerpadiel bude čoskoro samozrejmosťou. Okrem toho budú musieť nové bytové domy zabezpečiť aspoň 50 percent parkovacích miest s nabíjačkami pre elektromobily. Tieto riešenia nielen znižujú uhlíkovú stopu budovy, ale zároveň zvyšujú jej prevádzkovú autonómiu a znižujú náklady domácností na energie.
Tepelné čerpadlá sú účinné: z jednej jednotky elektrickej energie dokážu získať tri až päť jednotiek tepla. Ich nasadenie teda znižuje prevádzkové náklady a zvyšuje energetickú nezávislosť budovy. Ako zdôrazňuje vedúci oddelenia energetických projektov Enbra Radek Mikulášek, čerpadlá predstavujú logickú a ekonomickú alternatívu k plynovým kotlom, ktoré budú od roku 2030 fakticky zakázané.
Odborníci odporúčajú implementáciu riadeného vetrania s rekuperáciou tepla. Tento systém zabezpečuje stabilnú vlhkosť, eliminuje riziko plesní a vytvára zdravé vnútorné prostredie – najmä pre alergikov a rodiny s deťmi. Navyše, pri správnej prevádzke a výmene filtrov raz za pol roka si systém vyžaduje minimálnu údržbu.
Ako dopĺňa P. Kysela, technológie síce prinášajú komfort, ale aj náklady. „Implementácia týchto technológií môže zvýšiť náklady na výstavbu bytových domov o 8 až 15 percent v závislosti od veľkosti budovy, typu technológie ale aj lokality. Ceny bytov sa tomu nevyhnutne prispôsobia, najmä pri novostavbách, ktoré cielia na strednú a vyššiu príjmovú skupinu.“
Kapacity dodávateľov
Transformácia výstavby si vyžaduje nielen technologické zmeny, ale aj personálne a organizačné kapacity. Výrobcovia systémov, ako sú tepelné čerpadlá, čelia vysokému dopytu, čo sa prejavuje v predlžovaní dodacích lehôt a raste cien. Dodávateľské reťazce narážajú podľa P. Kyselu na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, najmä montážnikov a projektantov. „To môže spôsobiť oneskorenia vo výstavbe, zvýšené riziko porúch či reklamácií a tlak na harmonogramy projektov. Nezdá sa mi, že by štát robil niečo pre to, aby sa to zlepšilo.“
P. Kováčik upozorňuje, že prechod na nové štandardy nebude úspešný bez zmeny v príprave ľudí na trhu práce. Preto zväz spolupracuje na vzdelávacích programoch zameraných na bezemisné technológie, ktoré sa implementujú do škôl aj do praxe. Slovensko už disponuje približne 200 certifikovanými budovami podľa štandardov BREEAM, LEED či WELL, prevažne v Bratislave, čo potvrdzuje, že máme schopnosť takéto budovy nielen navrhovať, ale aj realizovať.
Investície do bezemisných technológií prinášajú návratnosť najmä v dlhodobom horizonte – a to nielen z pohľadu prevádzkových úspor, ale aj zvýšenej atraktivity budovy na trhu aj vďaka energetickej efektívnosti a dlhodobej udržateľnosti. Tieto faktory posilňujú záujem investorov i koncových používateľov.
Ako uvádza P. Kováčik, „moderné bývanie so smart technológiami prináša úspory na energiách, ale aj vyšší komfort, príjemnú teplotu, kvalitný vzduch a zdravšie prostredie. To všetko sú faktory, ktoré čoraz viac rozhodujú o tom, kde a ako chcú ľudia bývať.“ Tieto parametre sa premietajú do vyššej návratnosti investícií. Developeri sledujú posun v správaní kupujúcich – čoraz viac z nich aktívne vyhľadáva udržateľné riešenia, dokonca aj za cenu vyššej vstupnej investície. To vytvára tlak na trh, aby reagoval inovatívne a dynamicky.
Dopady na dostupnosť
Jednou z výziev bude zachovanie dostupnosti bývania pre nižšie príjmové skupiny. Zavádzanie nových technológií prináša vyššie investičné náklady, ktoré sa prenášajú do cien bytov. Preto sa zvýši dopyt po nájomnom bývaní a po starších, lacnejších nehnuteľnostiach. Ako konštatuje P. Kysela, riziko zníženej dostupnosti bývania je reálne. „Štátna politika by mala reagovať kombináciou viacerých nástrojov.“
Podobný názor má analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický. Povinná bezemisná výstavba zvýši náklady na realizáciu projektov a spomalí tempo výstavby. Ceny novostavieb poskočia hore, čo zníži dostupnosť vlastného bývania pre bežných ľudí a mladé rodiny. „Pokiaľ nepomôže štát či sa nezlacnia nové technológie, zdraženie bytov vplyvom nových riešení nebude lacný špás.“
P. Kováčik pripomína, že nie každý chce bývať v novostavbe. Preto by mal štát myslieť na obnovu existujúceho bytového fondu. Očakáva, že aktualizuje aj systém podpory. „Dôležitá je pravidelná aktualizácia výšky štátneho príspevku na bývanie – aby odrážala rastúce stavebné náklady a nové požiadavky na energetickú efektívnosť,“ hovorí s tým, že dotácie by mali ísť na solárne panely tiež pre bytové domy. Tie by ich mohli využiť na nabíjanie elektromobilov.
Prechod k bezemisnej výstavbe sa stáva jedným z najvýznamnejších trendov v európskom stavebníctve. Ako potvrdzuje P. Kysela, jeho dopady budú hlboké a komplexné – ovplyvnia ceny, procesy, dopyt i legislatívne rámce. „Vývoj technológií ide veľmi rýchlo, budeme preto sledovať aj nové trendy. Investori a developeri sa budú musieť prispôsobiť zmeneným podmienkam. Tí, ktorí to zvládnu rýchlo a kvalitne, budú mať výhodu nielen na trhu, ale aj v očiach kupujúcich.“
Do akej miery sa zdraží výstavba, to záleží od konkrétneho zámeru. Dôležité sú dlhodobé úspory. V medzinárodnom projekte BungEES, ktorého je ZSPS spoluriešiteľom, výsledky ukazujú, že správne nastavenie moderných technológií, ako sú čerpadlá, solárne panely či batérie, znižuje spotrebu energie a zvyšuje návratnosť investície.
„Najväčšie náklady výstavby paradoxne nepramenia z nových ´povinných´ technológií, ale z pomalých povoľovacích procesov, vyvolaných vedľajších nákladov výstavby a zvyšujúcej sa ceny práce z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily,“ dodáva P. Kováčik.
Ďalšie dôležité správy
