Stavebná produkcia sa ocitá v období významných zmien. Kým výstavba budov ako najväčšia časť domácej produkcie štvrtý mesiac po sebe oslabuje, celý sektor sa udržal v miernom raste vďaka inžinierskym stavbám a výkonom slovenských firiem v zahraničí. Výrazne pritom rastie tlak na kvalitu projektov, keďže výstavba smeruje k bezemisným štandardom, ktoré budú od roku 2030 povinné. Zároveň sa čoraz dôraznejšie presadzuje dopyt po energeticky úspornom bývaní, čo ovplyvňuje hodnotu nehnuteľností aj dostupnosť bývania.
Výstavba budov slabne
Výkon celého stavebníctva v máji 2025 dosiahol 677 miliónov eur. Po očistení o infláciu to znamenalo medziročný rast o 2,2 percenta. V medzimesačnom porovnaní bol rast len 0,2 percenta, čo naznačuje stagnáciu po predchádzajúcich mesiacoch s dynamickejším vývojom.
Zlom nastal podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR predovšetkým v štruktúre domácej produkcie. Nová výstavba, ktorá predstavuje najväčší podiel na objeme prác, sa zvýšila o 5,2 percenta. Naopak, opravy a údržba zaznamenali pokles o 6,2 percenta a takzvané ostatné práce o 3,9 percenta.
Podiel produkcie realizovanej na Slovensku zostal 87 percent, zvyšok tvorili zahraničné aktivity slovenských firiem. Dominantnú výstavbu budov ťahajú nadol podľa analytikov najmä spomaľujúce nové zákazky a slabší investičný apetít developerov. Aj napriek tomu sa celkový objem prác vďaka iným segmentom udržal v miernom raste.
Významný vplyv na výsledky malo aj zloženie typov stavieb. Výstavba budov, ktorá tvorí najväčšiu časť domácej produkcie, klesla o 2,1 percenta. Naopak, práce na inžinierskych stavbách, ako sú napríklad diaľnice, mosty a infraštruktúrne projekty, vzrástli takmer o 10 percent. Tento vývoj tak nahradil výpadok v segmentoch, ktoré boli dlhodobo dominantné.
Zahraničie drží čísla
Zahraničné aktivity slovenských stavebných firiem sa ukazujú ako kľúčové pre udržanie rastu. V máji už síce neudržali dvojciferné tempo z predchádzajúcich mesiacov, ale aj päťpercentný rast bol dôležitý pre celkový výsledok odvetvia. Tento trend trvá podľa hovorkyne ŠÚ SR Jany Morháčovej od začiatku roka a naznačuje silnejúcu schopnosť firiem presadzovať sa mimo domáceho trhu.
V súhrne za prvých päť mesiacov roka 2025 dosiahla stavebná produkcia objem 2,8 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamenalo rast o 2,3 percenta. Pozitívne čísla by sa však nedosiahli bez dynamického rastu výkonov v zahraničí, ku ktorým sa pridalo aj mierne zvýšenie domácej novej výstavby.
Z pohľadu štruktúry ostatných prác, ktoré sa do klasickej výstavby nezapočítavajú, je vidieť dlhodobý útlm. Patria sem činnosti ako demolácie, skrývkové práce alebo stavebný geologický prieskum. Ich podiel na celkovej produkcii bol v roku 2024 len 3,6 percenta, a to najmä preto, že často nesúvisia s následnou výstavbou novej stavby.
Výstavba pod tlakom
Stavebníctvo preskúšajú nielen nadchádzajúce mesiace, ale aj roky. Regulácia, ktorá od roku 2030 zavedie povinnú bezemisnú výstavbu, mení totiž paradigmu plánovania rezidenčných projektov. Hoci technológie na výstavbu klimaticky neutrálnych budov už existujú, výzvou ostáva adaptácia trhu, dostupnosť materiálov a zosúladenie procesov. Významnú rolu pritom zohráva návrh budovy – bez dobre pripravenej architektúry a dôkladne premyslenej obálky nebude splnenie nových štandardov možné bez výrazného predraženia.
Zmeny ovplyvnia najmä časové harmonogramy projektov. Developeri budú musieť začať plánovať s väčším predstihom, pretože už vo fáze štúdie budú rozhodovať detaily ako výber okien, eliminácia tepelných mostov či orientácia budovy.
„Projekty sa budú musieť plánovať aj s väčším dôrazom na detaily – obálka budovy, kvalita zateplenia a pasívne opatrenia sa stanú kľúčovými rozhodovacími bodmi už vo fáze architektonickej štúdie,“ uviedla výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácií (AVMI) Marcela Kubů.
Výraznejší tlak sa očakáva v prímestských lokalitách, kde developeri často pracujú s „ekonomickým štandardom“. V mestách však môže byť bezemisnosť konkurenčnou výhodou. Lepšie projekty, ktoré zohľadnia nové štandardy už dnes, si môžu v budúcnosti udržať vyššiu hodnotu, a to aj v prípade cenových korekcií na trhu.
Náklady verzus úspory
Zavedenie technológií ako tepelné čerpadlá, fotovoltické panely či rekuperácie zvyšuje investičné náklady. Avšak odborníci upozorňujú, že tieto technológie by mali byť až druhým krokom. Prvým je minimalizácia energetických potrieb budovy cez kvalitné pasívne opatrenia, predovšetkým zateplenie a návrh obálky.
Bežne sa uvádza, že výstavba pasívnych alebo bezemisných budov je drahšia o päť až pätnásť percent oproti bežnej výstavbe. Z dlhodobého hľadiska však ide o návratnú investíciu. „Aj keď je výstavba bezemisnej budovy o niečo drahšia než bežný štandard, vďaka kvalitnej obálke sa výrazne znižujú prevádzkové náklady – a tie sú pre koncového používateľa často rozhodujúcim faktorom,“ konštatovala M. Kubů.
Pri správnom technickom návrhu budovy môžu bytové domy šetriť až niekoľko stoviek eur ročne na energiách v porovnaní so štandardnými stavbami. Vzhľadom na rastúce ceny energií a klimatické výzvy sa tieto úspory stanú čoraz dôležitejším prvkom rozhodovania kupujúcich.
Trh nie je zladený
Zatiaľ čo výrobcovia materiálov deklarujú technickú pripravenosť na bezemisnú výstavbu, reťazce dodávok a koordinácia profesií zostávajú úzkym miestom. Zložitosť projektov stúpa a zvyšuje sa tlak na plánovanie. Projektanti sa síce priebežne vzdelávajú, ale ak nebudú spolupracovať so stavebnými firmami a developermi už vo fáze návrhu, môže dôjsť k oneskoreniam a predraženiam. A to opätovne môže skomplikovať vývoj na stavebnom trhu.
Kritickým bodom je podľa odborníčky tiež zosúladenie požiadaviek ešte pred začatím výstavby. Dodávatelia technológií i materiálov sa môžu pripraviť, ale bez skorého zapojenia do projektovej prípravy vzniká riziko dodatočných zmien, ktoré predlžujú výstavbu.
„Výrobcovia stavebných materiálov vrátane dodávateľov tepelnoizolačných riešení sú technicky pripravení, problém však nespočíva tak v ‘pripravenosti’, ako skôr v plánovaní a včasnom zosúladení všetkých požiadaviek v projektovej fáze,“ upozorňuje M. Kubů.
Zákazníci sa pritom čoraz dôraznejšie zaujímajú o energetickú efektívnosť stavieb. Energetický štítok a spotreba budovy patria medzi prvé otázky pri kúpe bytu. Je preto logické, že developeri, ktorí dokážu postaviť energeticky úsporné bývanie, majú konkurenčnú výhodu. Lepšie zateplené a technicky kvalitné domy si dlhodobo držia hodnotu, čo je dôležité aj pre investorov.
Ďalšie dôležité správy
