Bývanie, ktoré spĺňa štandardy 21. storočia, nie je samozrejmosťou. Prívetivé a estetické mestá vznikajú len tam, kde funguje plánovanie. Bez kvalitného verejného priestoru niet kvalitného života. A bez vízie niet udržateľného rozvoja. Slovensko sa tak ocitá na prelome, kde sa rozhoduje nielen o tvári miest a obcí, ale aj o tom, ako budeme žiť. Architektúra má totiž priamy dosah na zdravie, bezpečnosť a pohodu obyvateľstva.
Nový rámec krajiny
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky finalizuje prípravu strategického dokumentu, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť budúci charakter slovenských miest, obcí a celého vidieka. Architektonická politika Slovenska (APS), ako sa tento materiál volá, predstavuje prvý komplexný rámec na národnej úrovni, ktorý prepája architektúru, urbanizmus, územné plánovanie a krajinný rozvoj.
Ambíciou dokumentu je zlepšenie kvality života a bývania. Projektový tím úradu už schválil desať prioritných oblastí, ktoré by mali slúžiť ako kľúčové vývojové osy architektonického a urbanistického smerovania štátu. Tieto priority prechádzajú odbornou diskusiou za účasti zástupcov verejnej správy, akademických inštitúcií a profesionálnych organizácií.
Dokument by mal po ukončení pripomienkovania vstúpiť do medzirezortného pripomienkového konania. Finálnu podobu má následne v závere roka 2025 prerokovať a schváliť vláda. APS by sa tak stala prvým strategickým nelegislatívnym dokumentom, ktorý by určil, ako bude Slovensko vyzerať v najbližších desaťročiach – od centier miest až po odľahlé vidiecke sídla.
Jedinečnosť tejto politiky spočíva v tom, že vzniká za účasti odborníkov z rôznych oblastí – od architektov, urbanistov, pedagógov, samospráv, cez výskumné inštitúcie až po občiansky sektor. Cieľom nie je len dokument na papieri, ale praktický nástroj zmeny.
Prioritné oblasti
Architektonická politika Slovenska stojí na štyroch strategických pilieroch. Tie slúžia ako nosné témy, pod ktoré spadajú všetky hlavné ciele a opatrenia. Prvým z nich je „Sídla a krajina“, ktorý sa sústreďuje na harmonický rozvoj územia. Druhý pilier „Budovy a miesta“ upriamuje pozornosť na kvalitu budov, verejných priestorov a infraštruktúry.
Tretím pilierom je „Spoločnosť a architektúra“, ktorý akcentuje vzdelávanie, participáciu a osvetu verejnosti. Posledný pilier „Výskum a inovácie“ má vytvárať priestor pre experimentovanie, novátorské prístupy a digitálne nástroje. Tieto štyri oblasti sú ďalej rozpracované do osemdesiatich opatrení, z ktorých dvadsať najdôležitejších úrad zaradil do desiatich priorít.
TOP 10 priorít APS je: plánovanie krajiny a sídiel; podpora sídiel aj v regiónoch; kvalitatívne štandardy; obnova a adaptácia budov; regenerácia sídelného prostredia; dostupné nájomné bývanie; architekti vo verejnej správe; súťaže a verejné obstarávanie; vzdelávanie o architektúre a digitalizácia a analýza. Ide o prierezové oblasti, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu života a fungovanie miest, obcí aj krajiny ako celku.
„Pri tvorbe tohto strategického dokumentu sme kládli dôraz na vytvorenie komplexného rámca, ktorý v praxi integruje ekonomickú efektívnosť, ekologickú udržateľnosť a spoločenský prospech. Navrhované opatrenia sú zamerané na zvyšovanie štandardov výstavby, obnovu sídel, podporu infraštruktúry a efektívne riadenie územného rozvoja,” vysvetlil podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Ivan Zizič. APS má ambíciu byť nielen strategickým materiálom, ale tiež živým rámcom pre zmeny, ktorý sa bude vyhodnocovať a aktualizovať podľa nových potrieb spoločnosti, trendov v architektúre aj technologických možností.
Kvalita každodennosti
APS kladie dôraz na zlepšovanie kvality verejného priestoru a budov, ktoré každodenne formujú životné prostredie obyvateľov. Dôležitou oblasťou je napríklad obnova existujúcich štruktúr, zvyšovanie štandardov výstavby, ako aj vytváranie prívetivých, bezpečných a dostupných verejných priestorov. To všetko má smerovať k regenerácii sídelného prostredia.
Dôležité sú aj estetické a funkčné kritériá. „Bežný človek trávi až 97 percent svojho času v zastavanom prostredí. Preto je nevyhnutné dbať na kvalitu nášho prostredia, od vnútorného v interiéroch až po zvyšovanie klimatickej odolnosti sídiel prostredníctvom zelenej a modrej infraštruktúry,” priblížila Katarína Smatanová z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Prioritou je komplexné zlepšovanie kvality života, vrátane zlepšovania dostupnosti občianskej vybavenosti, ako aj tvorby a správy prístupných, udržateľných a estetických verejných priestorov. Dôraz je kladený na podporu regionálnej vyváženosti – na zlepšovanie atraktívnosti i menších miest a rešpektovanie potrieb a charakteristík vidieka.
Podpora vidieka a dostupné nájomné bývanie sú ďalšími oblasťami, ktoré môžu podľa projektového tímu prispieť k zníženiu sociálnych nerovností a zmierneniu dôsledkov migrácie z menších miest do veľkých centier. APS definuje mechanizmy, ktoré by mali uľahčiť mladým rodinám a jednotlivcom prístup k bývaniu, pričom apeluje na samosprávy a štát, aby sa dostupnosť bývania stala priorita ich politík.
Významnou zložkou dokumentu je vzdelávanie. Cieľom je zvýšiť architektonickú gramotnosť verejnosti aj odborníkov. Formovanie vkusu, porozumenie urbanizmu a rozpoznanie hodnotnej architektúry by sa mali stať súčasťou výučby, ale aj mediálneho diskurzu. Bez systematického vzdelávania nemožno podľa APS očakávať zmenu prístupu verejnosti ani rozhodujúcich aktérov.
Jedným z navrhovaných opatrení je zavedenie predmetu o architektúre a priestore na školách. APS podporuje aj osvetové kampane a tvorbu didaktických pomôcok pre rôzne vekové skupiny. Dlhodobým cieľom je kultivovaná verejnosť, ktorá si váži kvalitu prostredia, v ktorom žije.
Architekt v samospráve
Jednou z najvýraznejších tém Architektonickej politiky Slovenska je posilnenie postavenia architektov vo verejnej správe. Dokument zavádza koncept mestských a krajských architektov, ktorých úloha má byť kľúčová najmä pri rozhodovaní o územnom rozvoji a výstavbe. Doteraz boli tieto pozície v mnohých regiónoch absentujúce alebo nedostatočne definované.
„Otázka postavenia architektov vo verejnej správe je pre Slovenskú komoru architektov mimoriadne dôležitou. Jedným zo zásadných opatrení APS je ukotvenie funkcie mestských a krajských architektov s jasne definovanými kompetenciami a ďalších odborných pozícií v oblasti architektúry a urbanizmu vo verejnej správe,” zhrnula predsedníčka Slovenskej komory architektov Nora Vranová.
Tento krok má potenciál zmeniť spôsob, akým samosprávy pristupujú k územnému plánovaniu, verejnému obstarávaniu či povoľovacím procesom. APS zároveň podporuje väčšiu transparentnosť rozhodovania, dôraz na architektonické súťaže a otvorenú komunikáciu s verejnosťou.
Ďalšou kľúčovou oblasťou je digitalizácia. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR už dnes prevádzkuje Portál pre územné plánovanie a Portál výstavby, no jeho cieľom je vytvoriť jeden centralizovaný digitálny ekosystém, ktorý by urýchlil a zjednotil povoľovacie procesy. To má odstrániť duplicity, zvýšiť prehľadnosť a zjednodušiť interakciu medzi občanom, podnikateľmi a verejnou správou.
APS ráta aj s tým, že zmeny vo verejnej správe sa neudejú zo dňa na deň. Dokument preto navrhuje prechodné obdobia a vzdelávacie kurzy pre zamestnancov štátu, ktorí budú nové nástroje a postupy implementovať v praxi. Pracovná verzia dokumentu už bola schválená. Teraz nasleduje obdobie diskusií a pripomienkovania so všetkými dotknutými sektormi – štátom, akademickou obcou, samosprávami aj neziskovým sektorom.
Ďalšie dôležité správy
