Stavebníctvo sa postupne ožíva, dynamika výstavby nových bytov ale stále zaostáva. Impulzom na rozbeh by mohlo byť štátom podporované nájomné bývanie, ktoré má ambíciu ponúkať o 20 až 30 percent lacnejšie nájomné bývanie v porovnaní s trhovým nájmom alebo platením bývania cez hypotéku. Odborníci ale varujú, že štát nevyužil všetky možnosti, ktoré môžu podporiť nielen stavebné výkony, ale aj posilniť dostupnosť bývania prostredníctvom nových nehnuteľností, ktoré by dokázali tlačiť na rastúce ceny bytov.
Svetlo na konci tunela
Stavebníctvo sa v posledných mesiacoch dostáva z útlmu. Stavebníci si aj vo februári udržali medziročne vyšší výkon. Hoci tempo rastu spomalilo, pozitívne prekvapila domáca nová výstavba. Po deviatich mesiacoch poklesov sa medziročne zvýšili práce na inžinierskych stavbách. V členení podľa typu stavby výkony stavebníctva podporil päťpercentný rast prác na inžinierskych stavbách, ktoré zaznamenali reálny rast produkcie po dlhodobom poklese.
Dominantnejšia výstavba budov je tiež v pozitívnych číslach, aj keď mierne klesla, a to o 0,3 percenta. Hoci odborníci upozorňujú, že takýmto tempom veľa nových bytov nepribudne a nezlepší sa dostupnosť bývania, pozitívne vnímajú snahu vlády podporiť výstavbu štátom podporovaných nájomných bytov. Zároveň však poukazujú na problémy, ktoré neodstránila ani nedávna novelizácia zákona o štátnej podpore nájomného bývania.
Podľa rezortu dopravy bolo potrebné zmeniť striktný zákon, ktorý obmedzoval vymedzenie požiadaviek na byty a bytové domy, ktoré môžu byť súčasťou systému štátom podporovaného nájomného bývania. Vďaka súhlasu poslancov parlamentu môžu byť do systému zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom, alebo bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú nebytové priestory určené na bývanie.
Novelou k podpore výstavby
Minister dopravy Jozef Ráž očakáva, že prestavba nedostatočne využívaných nebytových budov na bytové domy podporí stavebníctvo i tempo výstavby nových bytov. Na druhej strane, na prevenciu neželaných dosahov na kvalitu štátom podporovaného nájomného bývania, novela obsahuje obmedzenie celkového počtu takýchto bytov.
V projektoch nájomného bývania jedného investičného partnera v jednom katastrálnom území môže byť maximálne 250 bytov, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu vedené ako nebytové priestory určené na bývanie alebo ubytovanie. Vo všetkých projektoch jedného investičného partnera môže byť spolu najviac 1 000 takýchto bytov. Ako upozorňuje ministerstvo dopravy, možnosť schvaľovať projekty nájomného bývania, ktorých súčasťou sú nebytové priestory určené na bývanie alebo ubytovanie, bude časovo obmedzená do 31. decembra 2028.
Za pozitívne považuje rezort aj to, že vynovený zákon ruší minimálnu veľkosť projektu nájomného bývania. Doteraz musel každý projekt obsahovať aspoň 20 bytov. Po novom je cieľom zahrnúť čo najväčšie množstvo rôznorodých projektov do systému štátom podporovaného nájomného bývania, a tým podporiť aj menších investorov.
- Stavebníctvo v pozitívnejších číslach
- V súhrne za prvé dva mesiace roka 2025 hodnota stavebnej produkcie dosiahla 937 miliónov eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 5,1 percenta.
- Vzrástla dominantná nová výstavba o 2,2 percenta, ako aj opravy a údržba o 1,9 percenta.
- Z hľadiska výrobného zamerania vplyv vyššieho objemu výstavby budov mierne redukoval medziročne nižší objem prác na inžinierskych stavbách.
- Práce realizované v zahraničí evidovali až o polovicu vyššiu hodnotu prác ako za rovnaké obdobie pred rokom.
- Produkcia v stavebníctve počas februára dosiahla 501 miliónov eur a medziročne vzrástla o 3,4 percenta. Stavebné podniky si udržali vyšší výkon už štvrtý mesiac v rade.
- Pozitívny výsledok stavebníctva ovplyvnil vo februári mierny rast novej výstavby o 2,7 percenta a opráv a údržby stavieb o 2,2 percenta.
- Tlmiaci účinok mal viac ako tretinový prepad zložky ostatných prác.
- Stavebná produkcia realizovaná na Slovensku tvorila 88 percent výkonov odvetvia.
Zdroj: ŠÚ SR
Nedostatky vylepšeného zákona
Novela podľa expertov ale napriek snahe štátu nerieši mnohé zásadné problémy. Hoci má ambíciu dostať do systému čo najviac investorov a projektov bytových domov, skepticky sa na jej potenciál pozerá finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
„Keď sme pred takmer troma rokmi čítali o podpise zmlúv s prvými investormi, v éteri lietali informácie o 20-tisíc nových bytoch v priebehu desiatich rokov. Realita ukazuje, že je to úplne nereálny počet, pokiaľ nepôjde o odkupovanie už existujúcich projektov vo výstavbe,“ varuje odborník s tým, že avizovanými cieľmi malo byť vďaka štátnej podpore znižovanie celkového nedostatku bytov a zároveň lacnejšia možnosť bývania. „Doterajší systém ale neplní ani jeden z týchto cieľov,“ dodáva.
Analytik si nemyslí, že novela zákona a avizovaní ďalší investori majú šancu v blízkych rokoch priniesť väčší počet nového bývania na trh, a tým ho reálne ovplyvniť. Štátom podporovaný systém nájomného bývania neovplyvní podľa neho vývoj cien bytov a rovnako neovplyvní dopyt kupujúcich.
„Možno pri plánovaní v horizonte rokov existuje nejaká šanca, že sa človek kvalifikuje na štátom podporovaný nájomný byt. Pokiaľ však nebude mať zamestnávateľa, ktorý mu bude bývanie dotovať príspevkom, tak takýto byt ho vyjde približne rovnako ako bežné nájomné bývanie,“ zdôrazňuje M. Búlik.
Vplyv štátu na realitný trh
Model predstavený ministrom práce môže podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Finančný kompas Mateja Dobiša vytvoriť vyššiu participáciu financovania aj výstavby nových bytov pomocou investícií cez dôchodkové zabezpečenie. To dokáže priniesť viac peňazí podporujúcich nájomné bývanie naprieč celým trhom. „Predpokladom ale je, že nájomné byty nebudú určené iba pre niektoré pracovné pozície. Tým, že sa vytvorí konkurencia komerčnému nájmu, sa môže zvýšiť záujem o tento typ nehnuteľností,“ dodáva.
Na rozbeh výstavby bytov aj pomocou nových štátom podporovaných nájomných bytov môžu podľa Tomáša Cára, Investor Relations & Transactions 365.invest, prispieť noví investori, ktorým bude ekonomicky dávať zmysel dlhodobé investovanie do rezidenčného nájomného bývania. Za druhý dôležitý krok považuje nájdenie čo najväčšieho počtu zamestnávateľov, ktorí prispejú svojim zamestnancom na nájomné bývanie.
„Tretia dôležitá ingrediencia je spolupráca s municipalitami a štátom, kde by všetci mali ťahať za spoločný povraz. Municipality by mali byt ochotne poskytnúť svoje pozemky na uvedené projekty štátom podporovaného nájomného bývania a štát by mal pohotovo vydávať povolenia a flexibilne upravovať podmienky v záujme rýchlej a zmysluplnej výstavby,“ zdôrazňuje odborník, podľa ktorého netreba zbytočne tlačiť do projektov obrovské množstvo zbytočných administratívnych a retailových priestorov či parkovacích miest.
Ďalšie dôležité správy
