Čas pretvára dejiny, pevné múry i názory vplyvných ľudí. Až je to niekedy komické. Ak by v prípade bratislavského Parku kultúry a oddychu (PKO) nešlo o milióny eur z vreciek všetkých Bratislavčanov, dalo by sa nad mediálnym divadlom primátora Andreja Ďurkovského dobre pobaviť. Otec mesta, ktorý pred pár rokmi vyhlasoval, že Bratislava si zaslúži moderný stánok kultúry, zrazu zmenil názor. Objavil v zanedbanom areáli genia loci. Ktovie, kde sa génius toľké roky skrýval, že naňho nik nenaďabil. Ale je tu, tak ho treba chrániť.
- NEPREHLIADNITE:
- 166281>Bratislava má víziu. Chýba vplyv
A tak primátor stojí pred ošarpanými stavbami na brehu Dunaja a vlastným telom bráni kultúru Bratislavy pred bagrami, ktoré dávno skončili prácu. Zastrája sa pomstou developerom, ktorí si dovolili od mesta chcieť, aby dodržalo, k čomu sa zaviazalo. A vyhlasuje, že radnica im nedovolí dotknúť sa skvostov, ktoré Bratislavu radia medzi perly európskej kultúry. Pritom dobre vie, že bagre neprišli PKO zbúrať, iba začať búrať. Práve preto, aby stavebná úradná mašinéria prestala nástojiť, že nemôže primátorovi tretí raz predĺžiť platnosť búracieho povolenia, keďže sa stále nebúra. Keď sa búrať začalo, povolenie bolo do dvadsiatich štyroch hodín.
Nemožno sa ubrániť dojmu, že celý scenár bol vopred dohodnutý a celý mediálny tanček primátora bol iba zaliečanie sa publiku chorému na nostalgiu po beániách a stužkových. Alebo pomoc televíznej relácii, ktorej treba zvýšiť sledovanosť. Možno to však malo iba slúžiť na vystrašenie širokých más a odpútanie pozornosti. Od toho, že sa kdesi už čosi varí a pečie, na čo treba voličovi urobiť chuť.
Nebude to náhoda, ak sa magistrát i developer jednohlasne zasadzujú za nové miesto kultúry na opačnom brehu. Určite bude krajšie ako päťdesiatročné PKO, no mestskú kasu nebude stáť málo. Treba na to verejnosť pripraviť. Aj sumou, ktorá lieta vo vzduchu ako cena, za ktorú je developer ochotný predať pozemky mestu naspäť. Hoci sám o nej hovorí, že by bolo mrhaním peniazmi mesta, ak by ju zaplatilo.
Tanečná zábava sa končí, keď sa platí účet. Tančeky Bratislavy s developermi boli pre mestskú pokladnicu doteraz väčšinou mastné. Nemožno očakávať, že tentoraz to bude inak. Keď magistrát predáva pozemky bez súťaží, vízie aj bez premyslenej koncepcie rozvoja mesta, nemôže byť prekvapený, keď sa to raz vráti ako bumerang. Silné reči pred kamerami dejiny nezmenia. Čas vždy ukáže, či niečo za nimi stojí alebo sú len zásterkou podstatne dôležitejších udalostí v pozadí.