Slnečné jarné ráno na brehu Dunaja v centre Bratislavy prerušili stavebné stroje. Prišli zbúrať legendu. Už o niekoľko hodín príbeh o konci kúska histórie 164680>zaplavil médiá, na mieste zasahoval bratislavský primátor Andrej Ďurkovský. Po vytrhnutí niekoľkých okien sa búranie na pár hodín prerušilo, na druhý deň ho celkom zastavili. Výsledkom mediálne sledovaných naťahovačiek bolo predĺženie končiacej sa platnosti povolenia na búranie do roku 2011. A spokojnosť všetkých strán. Problém sa odložil.

Poďte s nami

Bratislava rástla počas posledných rokov veľmi rýchlo. Najmä od začiatku desaťročia rastie tlak na magistrát hlavného mesta. Investori chcú stavať. Potrebujú pozemky, povolenia, úpravy územného plánu. Mesto rozvoj podporuje. Bežná prax je taká, že si investor vyhliadne pozemok, navrhne cenu i spôsob využitia a mestský parlament ju schváli. Prebieha to tak pri malých pármetrových kúskoch zeme, ale aj viachektárových územiach. Vedenie magistrátu hovorí o vízii vývoja mesta, no jeho vplyv naň je obmedzený faktom, že si predáva pôdu pod nohami.

Bratislava má víziu. Chýba vplyv

Podobným osudom prešiel aj Park kultúry a oddychu (PKO). Magistrát najprv v roku 2002 predal pozemky v jeho susedstve, kde spoločnosť J&T naplánovala výstavbu River Parku a vypracovala štúdiu celej zóny až po Most Lafranconi. Aj s PKO. Šéf J&T Real Estate Peter Korbačka pred piatimi rokmi TRENDU povedal, že z areálu by mala ostať iba jedna sála. Namiesto druhej by sa mala vybudovať kongresová sála, keďže Bratislava nemá pre ne dôstojné priestory, vedľa plánovali hotel. Prestavba by navyše uvoľnila časť pozemkov pre komerčnú výstavbu, nádejal sa. O osude PKO malo rozhodnúť mesto ako vtedajší majiteľ pozemkov i budov.

Koncom roka 2003 schválilo mestské zastupiteľstvo uznesenie o nahradení PKO modernou zástavbou. Ešte kým sa J&T do výstavby River Parku pustila, podarilo sa jej dostať aj k týmto pozemkom. 51846>V lete 2005 mesto odpredalo spoločnosti Henbury Development takmer trojhektárové územie pod budovami za vyše deväť miliónov eur, aj keď z toho do pokladnice Bratislavy pritieklo iba päť miliónov eur. Zvyšok bolo vecné plnenie – vybudovanie promenády, ktorú potom majiteľ odovzdá mestu. Cena reálne niečo vyše 5 000 korún za štvorcový meter bez vyvolaných investícií sa zdala dosť nízka, veď Ballymore zaplatil o pár kilometrov po prúde Dunaja trikrát viac. Za Henbury mali stáť česká skupina Karlin, švajčiarska Copa, poradenská spoločnosť Colliers a londýnska firma Naff Property, vtedajší majiteľ terajšieho vežiaka Tower 115, prepojený s J&T.

O niekoľko mesiacov neskôr Henbury podpísala s mestom zmluvu o spolupráci, ktorá upravuje záväzky oboch strán „pri odstránení stavieb PKO“. Tie naďalej ostali mestu. Firma potom prenajala mestu pozemky za jednu korunu ročne a dohodla sa, že budovy nezbúra, kým Bratislava nevytvorí pre tieto aktivity priestory v inej časti mesta. Mesto malo na oplátku vybaviť búracie povolenie.

Radnica si partnera pochvaľovala, najmä to, že promenádu vybuduje jedna spoločnosť podľa pripraveného projektu. Odmietla výčitky aktivistov, ktorí tvrdili, že verejnou súťažou by sa dala dosiahnuť vyššia cena za lukratívnu lokalitu. „Ak si chce mesto zachovať vplyv na to, čo má na nábreží stáť, cena nemôže byť hlavným kritériom,“ tvrdil primátor Andrej Ďurkovský. Najsilnejším argumentom bolo, že za tých päť miliónov eur sa podarí vybudovať „kvalitnú kultúru“.

Riešenie presunu do iných priestorov sa dosiaľ nájsť nepodarilo. „Skutočne intenzívne sme hľadali,“ hovorí dnes vedúca magistrátu Anna Pavlovičová. Do úvahy pripadal 128744>napríklad Sklad číslo 7, ktorý je súčasťou komplexu Eurovea. No ten má aj byty, a tak by od 22. hodiny musel vládnuť nočný pokoj. Znamenalo by to koniec koncertov a študentských zábav až do rána.

Akože nedorozumenie

J&T, ktoré má pre Henbury územie developovať, zatiaľ na pozemkoch naplánovala 127545>mladšiu sestru River Parku – komplex River Side. Za vyše dvesto miliónov eur majú vyrásť byty, kancelárie, kongresové centrum s hotelom, ale aj luxusné kúpele, obchody, reštaurácie a kaviarne, celkovo 50- až 60-tisíc štvorcových metrov úžitkovej plochy. Sľubovaná nábrežná promenáda za 4,3 mil. eur mala byť súčasťou projektu. Radnica medzičasom podľa dohody vybavila povolenie na zbúranie mestských hál, ktoré mala z poverenia mesta Bratislava zabezpečiť na svoje náklady Henbury.

Vlani predĺžené povolenie platilo do 19. apríla tohto roka. Magistrát požiadal o jeho ďalšie predĺženie, Staré Mesto odmietlo s argumentom, že búranie sa ešte nezačalo. Koncom minulého roka Henbury došla trpezlivosť. Mestu doručila vypovedanie nájomnej zmluvy ku koncu marca a začiatkom marca vyzvala radnicu na „vypratanie PKO za účelom začatia asanačných prác“, ale aj na usporiadanie právnych vzťahov. Prišla ešte jedna výzva začiatkom apríla. Päť dní pred koncom lehoty platnosti povolenia už prišli bagre a začali PKO búrať.

Reakciou na štyri zahryznutia do stien bolo emotívne vystúpenie primátora A. Ďurkovského pred médiami a sľub, že búranie zastaví všetkými prostriedkami. Získal 24-hodinový odklad. Za ten čas sa radnici podarilo vybaviť to, čo sa predtým už niekoľko mesiacov nedarilo – predĺženie platnosti búracieho povolenia. Dokonca až do decembra 2011.

Primátor ešte pred búracím dňom začal vyhlasovať, že zmenil názor a PKO chce zachovať. Dôvodom je „genius loci“, ako to definoval v denníku SME. Ponúkol odkúpenie pozemkov naspäť. Henbury si za ne vzápätí zapýtala 25 miliónov eur, teda päťkrát viac, ako pred rokmi zaplatila. Návrh ide do mestského zastupiteľstva, veľkú podporu poslancov zatiaľ nemá. Aspoň nie za takú cenu.

Šéf J&T Real Estate Peter Korbačka vysvetľuje, že „búranie“ trvalo necelú hodinu. „Od šiestej do siedmej ráno sme vybúrali pár okien a práce sa zastavili dávno pred príchodom primátora,“ hovorí. „Potrebovali sme udržať existujúci právny stav. Bolo nám jasné, že keď sa platnosť búracieho povolenia skončí, nové už nedostaneme.“ A dopĺňa kľúčovú informáciu, že stavebný úrad má po štarte búrania nie právo, ale povinnosť platnosť predĺžiť. Developer teda nešiel do konfrontácie, ako sa podľa mediálneho ohlasu zdalo, iba využil možnosti na udržanie právneho stavu, ktoré mu zákon ponúkal.

P. Korbačka si nemyslí, že by incident na nábreží mal viesť k vojne s mestom: „Nechceli sme ísť do sporu, ani toto nepovažujem za vážny spor. Ide nám o dohodu.“ A uisťuje, že pre nich nie je otázkou, či búrať, ale kedy, pretože na pozemkoch chcú stavať pokračovanie River Parku. „Určite nedopustíme, aby sme v decembri 2011 boli v takejto situácii,“ sľubuje šéf J&T Real Estate, ktorá zastupuje Henbury pri developovaní pozemkov PKO. Súčasný právny stav dovoľuje developerovi budovy kedykoľvek zbúrať, takže ak mesto nepristane na ním navrhnutú cenu, bude ťahať za čoraz kratší koniec.

Nový krajší svet

Riešenie rozmazaného sporu-nesporu medzi hlavným mestom a majiteľom pozemkov možno vycítiť z predstáv oboch strán o „novom PKO“. A z osvedčenej spolupráce developerského dua J&T a Cresco s mestom v minulých rokoch. Ide o dvojicu, ktorá zo spomínaných priamych predajov pozemkov v réžii vedenia mesta za A. Ďurkovského 97598>vedela vyťažiť. Jedným z projektov bola výmena pozemkov na konci Petržalky za lukratívne parcely medzi Starým mostom a Mostom Apollo.

Ešte pred dvoma rokmi sa k vysoko ziskovej akcii firmy Popper Capital skupina J&T nepriznávala, hoci personálne prepojenie bolo viditeľné. Dnes ponúka vybudovanie novej svätyne kultúry a oddychu pre Bratislavčanov práve na týchto parcelách Popperu. Dôvodom je aj to, že tam zatiaľ nič iné ani stavať nemožno, keďže pozemky sú v územnom pláne rezervované pre oddych, kultúru a šport. „Je to ideálne miesto – viditeľné, dopravne dostupné, ešte je to aj pri vode,“ nadchýna sa P. Korbačka. A spomína, že môžu vyriešiť problém mesta rovnako ako pred pár rokmi po inej zámene pozemkov presun autobusového depa z Einsteinovej ulice na koniec Petržalky – oveľa rýchlejšie a podstatne lacnejšie, ako by to mesto dokázalo samo.

Na tento prípad s radosťou spomína aj A. Pavlovičová: „Bolo to výborné komunálnopolitické rozhodnutie, poslanci si zaslúžia pochvalu.“ Možnosti čo ďalej sú podľa nej tri – odkúpiť terajšie PKO naspäť a zrekonštruovať ho, Henbury však pýta priveľa. Možno sa tiež vrátiť k projektu skladu v Eurovei, ktorý medzitým odkúpil Ballymore. A napokon nový komplex na pravom brehu, ktorý by sa mohol postaviť podobne ako petržalská vozovňa. Tento variant sa jej momentálne ukazuje ako najvýhodnejší. Spustnutá lokalita bývalého kúpaliska Lido tak môže byť miestom, kde dlhoročná spolupráca developerov s magistrátom dá rýchlo zabudnúť na pár dier v múroch 50-ročných budov, ktoré stoja v ceste novému svetu.

Kultúra a oddych po starom

Päťdesiatročná história veľtrhov, koncertov a plesov

Park kultúry a oddychu pôvodne vznikol ako výstavisko pre Dunajské veľtrhy. Súčasné budovy postavili začiatkom 50. rokov ako kancelárie pre veľtrhovú spoločnosť. Časť stavebných prác i úpravu okolia mali vykonať občania formou dobrovoľných brigád. Medzičasom sa veľtrh zrušil, takže budovy použili pre kultúru. Výstavy sa sem vrátili až v roku 1969, keď sa konal prvý veľtrh Incheba. Na tento účel v susedstve postavili montované haly, ktoré sa neskôr po presťahovaní výstaviska do Petržalky rozmontovali.

PKO má dve veľké sály pre tisíc až tritisíc stojacich ľudí a malú sálu pre zhruba 150 návštevníkov, ako aj bary a pomocné priestory. V halách sa uskutočňovali najmä koncerty, festivaly, plesy, beánie, prednášky, konferencie či športové podujatia, v poslednom čase aj nahrávanie televíznych relácií. Na susedných pozemkoch pred dvoma rokmi začali stavať polyfunkčný projekt River Park.

Foto - Maňo Štrauch