Stredná a východná Európa (CCE) sa stáva atraktívnym cieľom pre investorov, najmä v oblasti priemyselných a logistických parkov. Tento trend sa prejavuje aj na Slovensku, avšak s určitou výzvou. Krajina stále zaostáva za susednými v poskytovaní štátnych stimulov, čo môže mať vplyv na rozhodovanie o investíciách.
Slabá štátna podpora
Slovensko ponúka obmedzenú finančnú podporu pre subdodávateľov a zdieľané služby. Tieto faktory môžu ovplyvniť jeho atraktívnosť pre veľkých investorov a vedú k tomu, že krajina nemusí byť vždy preferovanou destináciou pre rozsiahle investičné projekty.
Štátna podpora dlhodobo smeruje najmä na podporu výrobných projektov a veľkých OEM (Original Equipment Manufacturer) výrobcov. V porovnaní s ďalšími krajinami CEE však zostávame v poskytovaní priamej podpory pre subdodávateľov a menšie výrobné podniky.
Podľa údajov z roku 2024 sa Slovensku podarilo podporiť 18 projektov v hodnote 355 miliónov eur, pričom väčšina z nich čerpala stimuláciu vo forme daňových úľav. Na rozdiel od susedných krajín, ako je Poľsko, Maďarsko či Chorvátsko, ktoré poskytujú aj hotovostné stimuly, Slovensko sa stále zameriava skôr na stabilitu a daňové opatrenia pre veľkých výrobcov.
Tento rozdiel môže mať vplyv na rozhodovanie zahraničných investorov, ktorí uprednostňujú krajiny s nižšími nákladmi na podnikanie a vyššími štátnymi stimulmi.
„Slovensko má vysokú intenzitu pomoci, ale obmedzené hotovostné dotácie na zdieľané služby. Tento fakt zvyšuje náročnosť prilákať väčšie investície,“ hovorí riaditeľ oddelenia poradenstva v oblasti stimulov a európskeho strategického poradenstva v spoločnosti Colliers Jan Kamoji-Czapinski.
Poľsko lídrom v regióne
Poľsko v posledných rokoch zaznamenalo nárast investícií. V roku 2024 došlo k 138-percentnému nárastu. Susedná krajina ťaží zo silnej ekonomiky, veľkého počtu pracovných miest a rozvinutej infraštruktúry, ktorá podporuje priemyselný sektor a logistiku. Investičné stimuly dosahujú maximálne hranice povolené Európskou úniou a sú často zamerané na sektor uhlíkovo neutrálnych investícií a výskumu a vývoja.
V roku 2024 Poľsko zaznamenalo 2,9-percentný rast HDP, pričom prognózy pre rok 2025 naznačujú ďalší rast na úroveň 3,5 percenta. Tento rast je podporovaný vysokou úrovňou štátnej pomoci, kvalitnými cestami a atraktivitou pre investície. Tie sa zameriavajú na vysokotechnologické výrobky a služby. Významné zvýšenie investícií v Poľsku, konkrétne v oblasti priemyselných a logistických parkov, je výsledkom aj zvyšovania štátnych stimulov v tomto sektore.
Dopyt po priemyselných parkoch
Regionálne rozdiely v ponuke priemyselných a logistických parkov zostávajú výrazné. Stredná a východná Európa, vrátane krajín ako Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko, sa nachádza v srdci Európy, čo jej dáva strategickú výhodu z hľadiska dopravných spojení. Hoci logistické zásoby na obyvateľa v tomto regióne stále zaostávajú za západnou Európou, región vykazuje potenciál dlhodobého rastu v oblasti rozširovania logistických kapacít.
V sektore priemyselných parkov, ktoré podporujú nielen výrobu, ale aj modernizáciu logistických procesov, bude dopyt po týchto priestoroch naďalej rásť. Investori čelia tlaku na modernizáciu infraštruktúry a zabezpečenie udržateľnosti budov, čo je podporované požiadavkami na zlepšenie environmentálnych štandardov. Tieto trendy sú zosilnené požiadavkami EÚ v rámci Zelenej dohody, ktorá urýchľuje potrebu transformácie priemyselných a logistických parkov na ekologickejšie a energeticky efektívnejšie budovy.
Perspektíva kancelárskych priestorov
Trh kancelárskych priestorov v strednej a východnej Európe je ovplyvnený rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí zmena pracovných návykov v dôsledku hybridnej práce, ako aj geopolitické výzvy. Mestá ako Varšava, Budapešť a Praha sa stávajú centrami dopytu po moderných kancelárskych priestoroch, ktoré musia spĺňať vysoké štandardy udržateľnosti a flexibility. Vzhľadom na rastúci dopyt po inteligentných a flexibilných priestoroch sa investori sústreďujú na renováciu starších budov a výstavbu nových, ktoré zodpovedajú trendom hybridnej práce.
Hybridná práca je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje dopyt po kancelárskych priestoroch. Nájomcovia čoraz častejšie uprednostňujú flexibilitu a moderné technologické riešenia. Trend spojený s vysokými nárokmi na ekologické štandardy tlačí investorov k inováciám a modernizácii budov tak, aby vyhovovali požiadavkám ESG (environmentálne, sociálne a správcovské normy).
Napriek výzvam región strednej a východnej Európy celkovo pokračuje v raste, a to vďaka nízkej ponuke kancelárskych priestorov na obyvateľa, nízkej miere neobsadenosti a kvalifikovanej pracovnej sile. Kancelárske projekty pritom môžu využívať finančnú pomoc prostredníctvom peňažných dotácií a daňových stimulov vo väčšine regionálnych a vybraných hlavných miest, ako sú Tallinn, Riga, Vilnius a Záhreb.
„Stimuly môžu byť značné, pričom niektoré dosahujú až 30-tisíc eur na nového zamestnanca, ako napríklad v Chorvátsku,“ dodáva Jan Kamoji-Czapinski s tým, že prenajímatelia kancelárií môžu tieto stimuly využiť na zvýšenie svojej atraktivity pri prenájme.
Ďalšie dôležité správy
