Nový Istropolis sa stane ikonou, verejné zdroje na prevádzku potrebovať nebude, tvrdí architekt

Návrh projektu od holandského štúdia zvíťazil v medzinárodnej architektonickej súťaži iniciovanej spoločnosťou Immocap, ktorá je vlastníkom pozemkov pod niekdajším Domom odborov. Jeroen Dirckx, partner v štúdiu KCAP a spoluautor návrhu, v rozhovore hovoril nielen o tom, ako vníma Nový Istropolis a kritiku voči nemu, ale aj o tom, ako sa z jeho pohľadu vyvíja mesto Bratislava.

Kedy ste sa dopočuli, že sa v Bratislave niečo chystá a prečo ste sa rozhodli zúčastniť sa medzinárodnej súťaže?

To je už poriadne dávno. V prvom rade nás Immocap oslovil priamo, čo vytvorilo veľmi pekné osobné puto medzi nami a klientom ako organizátorom súťaže. A zaujalo nás aj to, ako klient komunikoval úroveň svojich ambícií. Že naozaj chcel pozvať najlepšie medzinárodné ateliéry, lebo mu išlo o špičkové projekty. Navyše nám predstavil lokalitu, priblížil širší kontext súťaže a všetko to znelo veľmi zaujímavo a v súlade s našou víziou o tom, ako budovať mestá a vytvárať nové štvrte. Myslíme si, že s našimi skúsenosťami a vedomosťami by sme mohli svoje know-how preniesť do Bratislavy a prispieť k tomu, aby sa z toho stal pekný projekt.

Zohralo rolu aj to, že dovtedy ste na Slovensku nerealizovali žiadny projekt? Bola pre vás Bratislava atraktívnou lokalitou?

Áno, veľmi. Bratislavu vnímame ako relatívne mladé hlavné mesto, v rámci Európy patrí medzi najmladšie, v ktorom stále prebieha množstvo zmien, je to mesto, ktoré hľadá svoju tvár, podobu, pretvára sa. Pred rokmi, keď som Bratislavu navštívil, videl som tento impulz na okraji historického centra. Rovnako bolo vidno, že aj na východnej strane mesta sa rozbieha veľa developmentu. Panoval tu čulý ruch a súvisí to aj s tým, že z Bratislavy sa stáva naozaj dôležité hlavné mesto. Pre nás bolo veľmi zaujímavé pracovať v tomto kontexte, a to nás aj motivovalo zapojiť sa do súťaže.

Prečo ste sa rozhodli pre nový dizajn celej oblasti na Trnavskom mýte namiesto toho, aby ste pracovali s tým, čo tam bolo a integrovali to do svojho projektu?

Vôbec nespochybňujeme architektonickú a kultúrnu hodnotu niekdajšieho Domu odborov, práve naopak. No pôvodné budovy boli veľmi obmedzené v tom, ako by sa dali transformovať. Renovovať a prevádzkovať starý Istropolis by bolo extrémne nákladné, navyše by ani potom optimálne nefungoval pre tie podujatia, ktoré Bratislava chce a potrebuje hostiť. Pomerne skoro sme sa rozhodli, že musíme hľadať najlepšiu možnú novú konfiguráciu a usporiadanie pre celú lokalitu, čo samozrejme vytvorilo oveľa viac možností pre integráciu s existujúcimi štvrťami a vytvorenie architektonicky výnimočnej novej sály a pekného verejného priestoru. Ak by sme to chceli dosiahnuť pri integrácii existujúcich budov, bolo by oveľa ťažšie vytvoriť takéto prepojenie, pretože existujúca budova bola solitérom v nadrozmernom verejnom priestore, ktorý nijako nekomunikoval s okolím.
Nechceli sme vytvoriť veľký „čierny box“ s unifikovanými priestormi bez výrazu a duše, ktoré nekomunikujú so svojím okolím. Rozhodli sme sa urobiť úplný opak. Nový Istropolis je plne integrovanou súčasťou mesta.

Zdroj: Immocap

Vaše architektonické štúdio KCAP má bohaté skúsenosti s oživovaním zanedbaných alebo nedostatočne rozvinutých mestských častí. Chceli ste od začiatku vybudovať celú novú štvrť? Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu?

Pre nás to do veľkej miery začína koncepciou tvorby miest – akým prostredím by sa daná lokalita mala stať. Nie je to len o urbanizme, ale hlavne o druhu aktivít, ktoré sa tam budú konať. A pri Novom Istropolise bolo od začiatku jasne zadefinované, že by tu mali byť nové rezidencie, kancelárie a nová multifunkčná sála. Prišlo nám však prirodzené obohatiť ho o ešte viac kultúrnych funkcií. Aby sem ľudia mohli prísť, užiť si verejný priestor, navštíviť reštauráciu a obchody a aby všetko získalo atmosféru tvorivosti, s umením a sochami vo verejnom priestore nielen vďaka opätovne využitým prvkom zo starého Istropolisu. Vznikla by tak veľmi umelecká a kreatívna štvrť. Prirodzene, pozreli sme sa na viacero príkladov štvrtí, ktoré sú inšpiratívne, povedzme múzejná štvrť vo Viedni alebo Brick Lane v Londýne, čo je iný druh rozvíjajúcich sa lokalít, kde sa ľudia z rôznych sfér kultúrneho života schádzajú vo verejnom priestore.