TOP udalosti v realitách: Príbeh liečebného domu Machnáč. Keď majitelia majú stále čas

Čo vylieči schátrané sanatórium v Trenčianskych Tepliciach

Neistý osud liečebného domu Machnáč v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice pripomína seniora, ktorého treba zachrániť pred koronavírusom. Aká „vakcína“ mu pomôže, vyvlastenie alebo predaj neziskovej organizácii Spoločnosť Jaromíra Krejcara, ktorá zaň ponúka 416-tisíc eur? Sanatórium Machnáč však nie je svojprávny človek, ktorý sa môže rozhodnúť. Záujmy 89-ročnej budovy a svoje vlastné zastupuje majiteľ budovy, česká firma Keorlen Trade, kde sú spoločníkmi Slováci.

Stav legendy fukcionalizmu je zrejme taký otrasný, že sa neziskovka rozhodla ponúknuť v prvom kole finančnú vakcínu. V druhom kole to bude vakcína vyvlastnenia pre uplatnenie verejného záujmu, ak tá prvá nebude mať želaný účinok.

Skôr ako sa majiteľ rozhodne, či mu 416-tisíc eur stačí alebo chce viac, je však zaujímavé vedieť, ako sa darí naťahovať čas. Cestou ako predlžovať stav súkromného vlastnenia budovy bolo prepisovanie Machnáča na ďalšiu schránkovú firmu, celkovo ich bolo päť od roku 2008. Tomu sa snaží zabrániť okresný súd v Trenčíne od roku 2020, keď vydal neodkladné opatrenie, ktorým súčasnému majiteľovi zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou. Záver bude o vôli na oboch stranách a právnikoch, ale stratený čas to už jedinečnej stavbe v Trenčianskych Tepliciach naspäť nevráti. Sanatórium Machnáč nie je hrad, štátom dotované práce na obnovu ho nezachránia, a nie je ani šľachtickou kúriou, kde by mohlo byť múzeum.

Hala na Pasienkoch má výhodu, že je určená pre šport

O poznanie lepšia budúcnosť ako schátraný liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach čaká viacúčelovú športovú halu na bratislavských Pasienkoch. Je o niečo mladšia – na budúci rok oslávi 60. narodeniny. Po priebežných opravách sa hala dočká generálky a opravia najmä strechu. Všetko za niekoľko miliónov eur. Obe stavby patria do domáceho striebra slovenskej architektúry. Tá športová mala viac šťastia ako sanatórium, asi preto, že je v Bratislave. Majiteľom haly je občianske združenie NBC Bratislava, ktorého členom je Slovenská basketbalová asociácia, a tá  je aj prijmateľom štátnej dotácie a garantom realizácie rekoštrukcie športovej haly. A zároveň toho, aby mala potrebnú medzinárodnú úroveň.  Ide o popredný športový stánok pre basketbal, volejbal či hádzanú. Hala už potrebuje súrne obnovu.

Biznis kancelárskych priestorov v Európe je o kvalite

Londýnsky projekt One Waterloo so 123-tisícami štvorcových metrov polyfunkčných priestorov od developera HB Reavis ukazuje, kam smeruje udržateľnosť v komerčných nehnuteľnostiach v Spojenom kráľovstve. Aj aké peniaze si vyžaduje, ak chce byť na vrcholovej úrovni. Financie treba nielen na samotnú výstavbu, architektonický projekt a energetickú hospodárnosť budovy, ale aj do záväzku vybudovať v tomto projekte verejné priestory a zeleň. To všetko za 100 miliónov libier (približne 116 miliónov eur). Samozrejme, Bratislava nie je jedna zo svetových metropol ako Londýn s deviatimi miliónmi obyvateľov a rozlohou vyše 1 500 štvorcových kilometrov. Dosiahnuť a udržiavať vysokú kvalitu v ponuke kancelárskych priestorov je dôležité aj pre Bratislavu, ak chce konkurovať blízkej rakúskej Viedni a prilákať veľkých firemných nájomcov zo zahraničia ako ich oporný bod v strednej Európe.

Developeri potrebujú aj dáta o nájomnom bývaní

Doplnkom ku Urbanistickej štúdii o umiestnení nájomného bývania na území Bratislavy z dielne hlavného mesta by mali byť podľa developerov aj čísla a štatistiky o jeho reálnej potrebe. Potrebu presných čísel pomenoval tento týždeň počas diskusného podujatia o nájomnom bývaní za účasti mesta aj developerov City Fórum 21 predseda predstavenstva spoločnosti Corwin Marián Hlavačka. Spolupráca s developermi je jednou z možností ako zväčšiť jeho ponuku.

M. Hlavačka upozornil, že v Bratislave sú aj také súkromné byty, ktorých majitelia často neinformujú, že ich prenajímajú. Súvisí to najmä s daňami z príjmu, z prenájmu nehnuteľností bez živnosti či na živnosť. Hlavné mesto spravuje daň z nehnuteľností. Nejde teda o nájomné byty vo vlastníctve mesta a mestských častí, ktorých počet je známy. Je ich vyše 1 900, čo je v porovnaní a rakúskou Viedňou (220-tísíc bytov) a českým Brnom (28-tisíc bytov) veľmi málo. Iste, bolo by dobré vedieť, koľko súkromných bytov je prázdnych a potenciálne voľných na prenájom. Na druhej strane si to však vyžaduje nájsť podporný mechanizmus a nejakým spôsobom (príspevkom štátu alebo mesta alebo daňovou úľavou) motivovať majiteľa, aby ponúkol byt pre potreby nájomného bývania samospráve alebo konkrétnej osobe prípadne rodine. Je to iná forma toho, po čom volajú developeri zo strany samosprávy hlavného mesta: potrebujú metodiku realizácie projektov (na nej sa pracuje) a transparentné pravidlá spolupráce, ako je to v zahraničí.