Na poplatkoch za rozvoj sa v Bratislave vybrali milióny. Zatiaľ ich veľmi nevidno

Samosprávy môžu od stavebníkov vyberať miestny poplatok za rozvoj podľa nových pravidiel od roku 2017, obciam má slúžiť ako doplnkový zdroj na budovanie infraštruktúry hlavne v lokalitách, kde vzniká táto potreba v súvislosti s novou výstavbou.

Kým developerom rozvojové poplatky projekty predražujú, samosprávam má táto forma „kompenzácie“ pomôcť získať viac peňazí do pokladnice a financovať z nich konkrétne projekty, ktoré majú skvalitňovať verejné priestory či zariadenia vo vlastnej správe.

Podľa zákona sa môžu prostriedky použiť na stavbu prípadne pozemky pre škôlky, školy, zariadenia sociálnych, športových a kultúrnych služieb, sociálne bývanie, zdravotnícke zariadenia, verejne prístupné parky, úpravu zelene a stavbu miestnych komunikácií, parkovísk, verejného osvetlenia či technickej infraštruktúry.

Poplatok nemajú len Podunajské Biskupice

V Bratislave vykonávajú správu poplatku mestské časti, ktoré stanovujú aj jeho výšku. S výnimkou Podunajských Biskupíc mali v rokoch 2017 a 2018 poplatok zavedený všetky mestské časti, väčšina z nich na maximálnej možnej výške 35 eur za štvorcový meter podlažnej plochy.

Príjmy mestských častí z poplatkov dosiahli za dva roky takmer 9,6 milióna eur. Z tejto sumy ide podľa štatútu 32 percent na účet hlavného mesta, zvyšných 68 percent zostáva v rozpočte miestnej samosprávy. Tie tak mali