Dvojsečný zákon o poplatku za rozvoj. Odradí veľkých investorov?

Legislatívnym zámerom zákonodarcov je takýmto spôsobom zabezpečiť dodatočné zdroje pre samosprávy, ktoré budú môcť použiť na svoj rozvoj. Predpokladám, že tento zákon bol prijatý v dobrej vôli pomôcť najmä obciam a mestám „postihnutým“ obrovskou developerskou výstavbou, na ktorú finančne podvyživené samosprávy často krát nedokážu adekvátne zareagovať.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj má však aj druhú stranu mince. Tú odvrátenú. Predstavme si obec, ktorá je rozdelená cestou na dve časti – východnú a západnú. Alebo pre slovenské pomery výstižnejšie – hornú a dolnú. Poslanecký zbor, ktorý prijíma všeobecne záväzné nariadenia samosprávy, môže na základe tohto zákona stanoviť iný poplatok pre hornú a iný pre dolnú časť obce či mesta.

Pozemky už pritom môžu byť a pravdepodobne aj sú vo vlastníctve súkromných osôb či súkromných spoločností, ktoré majú svoj podnikateľský zámer. Keďže samospráva bude môcť svoje rozvojové poplatky diferencovať, môže nastať situácia, že podnikateľ A v „Hornej“ bude musieť zaplatiť viac ako podnikateľ B v „Dolnej“. A sumy sa môžu pohybovať v desiatkach tisíc eur, v prípade veľkých investícií aj v miliónoch. Je to spravodlivé?

Pozrime sa na konkrétny prípad. Na Slovensku začne onedlho stavať svoje výrobné kapacity automobilka Jaguar Land Rover. Keďže spomínaný zákon začne platiť až v novembri a automobilka začne s výstavbou už skôr, zákon sa ešte na ňu nevzťahuje.

Keby však tento najväčší investor v slovenských dejinách zvažoval prísť napríklad začiatkom budúceho roka, jeho výdavky na investíciu by sa mohli navýšiť až o 3,5 milióna eur (poplatky za miestny rozvoj sa podľa zákona môžu pohybovať na úrovni 10 – 35 eur za meter štvorcový zastavanej plochy). No a táto niekoľkomiliónová suma navyše by už mohla byť pre investora vážnym problémom pri jeho rozhodovaní, kde svoju investíciu umiestniť.

Poviete si, že samospráva takýto poplatok stanoviť nemusí, nakoľko zákon ju k tomu nezaväzuje, tento nástroj je pre obce a mesta zo zákona dobrovoľný. Prípadne, v prípade takýchto veľkých a strategických investícií môže samospráva udeliť výnimku. Opätovne sa však dostávame k zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých investorov voči ostatným. A navyše, v slovenských pomeroch môže táto benevolencia (platiť či neplatiť) viesť aj k prípadnej korupcii.

Však časť poslancov, alebo starostu môže „motivovať“ nejaká suma do vrecka od developera, ktorá by bola v jeho záujme, ak by samospráva takýto poplatok neprijala alebo ho na jeho území výrazne znížila. Stačí počkať na zmenu Všeobecne záväzného nariadenia, ktoré je možné meniť každý rok.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj je dvojsečná zbraň. Rozvojové poplatky síce môžu pomôcť obciam a mestám získať viac peňazí do ich pokladníc, na druhej strane môžu zase odradiť potenciálnych investorov, ktorí na Slovensko prinášajú prácu pre ľudí a dane do štátneho rozpočtu. A cez miestne dane a poplatky napokon aj dane do rozpočtov samospráv.

Na záver teda môžeme skonštatovať: Aj dobrý zámer či úmysel môže pri zlom nastavení pravidiel napokon spôsobiť viac škody ako úžitku.