Opoziční poslanci preto predložili do Národnej rady SR návrh na zrušenie zákona o poplatku. V rozprave upozornili na viacero nedostatkov zákona, ktoré podľa nich prevažujú nad prínosmi. Vo stredajšom hlasovaní sa poslanci koaličných strán zdržali hlasovania a návrh tak neprešiel do druhého čítania.

Predseda klubu Most-Híd Gábor Gál však avizoval, že strana chce riešiť niektoré nedostatky zákona a predloží návrh jeho novely. Aby sa stihla prerokovať ešte na októbrovej schôdzi, musia ju predložiť do zajtra.

Riešiť chcú len opravy a zatepľovanie

Novela koaličného Mosta má reagovať len na problém, že schválený poplatok zaťaží aj rekonštrukcie a zatepľovanie domov, ktoré však nevytvárajú žiadnu záťaž pre mestá a obce príchodom nových obyvateľov a áut.

Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) združujúci profesionálov z oblastí mestského rozvoja a tvorby krajiny upozorňuje, že schválený zákon obsahuje ďalšie nekoncepčné a nezmyselné úpravy. Namiesto odstránenia korupcie sa tak stane skôr živnou pôdou na jej prehlbovanie. Podľa stanoviska niektorých právnikov tiež môže odporovať vo viacerých bodoch Ústave SR.

„Na nedostatky upozorňujeme už od začiatku prípravy zákona. Žiaľ, bez otvorenej či konštruktívnej odozvy kompetentných ministerstiev, úradu vlády, poslancov a iných vládnych inštitúcií a vládnych poradcov,“ hovorí výkonný riaditeľ inštitútu Juraj Suchánek.

Dodáva, že s blížiacou sa účinnosťou zákona sa ozývajú aj ďalší odborníci, ktorí vidia dosahy nekvalitne pripraveného zákona na ďalšie oblasti národného hospodárstva. Hrozí tak nielen zbytočné predraženie bývania, ale aj zabrzdenie prílivu investícií na Slovensko, spomalenie stavebnej produkcie a zmarenie možnosti vytvárania nových pracovných miest.

Za skleník tisícka, za dom ani cent

IUR uvádza niekoľko príkladov dosahu poplatku na rôznych stavebníkov. Napríklad, ak by Bratislava schválila maximálnu sadzbu 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy, záhradkár by za stavbu skleníka s vyše 30 m2 zaplatil 1 050 eur. Jeho sused, ktorý by si chcel postaviť rodinný dom do 150 m2 by však za novú záťaž lokality neplatil nič.

Poplatok by mohol odradiť aj investorov, ktorým by výrazne zaťažil výstavbu nových priemyselných parkov a tovární. Montážnu hala s podlahovou plochou stotisíc štvorcových metrov, kde by mohlo nájsť prácu 1 500 ľudí, by pri minimálnej desaťeurovej sadzbe predražil o milión eur, pri maximálnej až o 3,5 milióna. Pre ilustráciu, v novom závode automobilky Jaguar Land Rover sa budujú haly s plochou vyše 350-tisíc štvorcových metrov.

Spoplatnenie opráv a zatepľovania bytoviek by tieto práce predražilo o 10 až 30 percent. Spolu s vyňatím rodinných domov do 150 m2 podlahovej plochy tak poplatok podporí neželaný rozvoj satelitných mestečiek, ktoré si vyžadujú masívnu výstavbu infraštruktúry a tým zaťažujú krajinu a životné prostredie podstatne výraznejšie ako rozvoj vnútri miest.

Poplatok zvýši ceny bytov

Ministerstvo financií by podľa IUR muselo riešiť viacnásobné zdanenie jednej stavby daňou z nehnuteľností a novým poplatkom. Zmysel by stratila aj bonifikácia hypoték pre mladých, pretože peniaze poskytované zo štátneho rozpočtu by išli obciam.

Poplatok by sa v konečnom dôsledku premietol do cien domov a bytov. Dvojizbový byt s veľkosťou 60 m2 by mohol zdražieť o 600 až 2 100 eur, po započítaní podielu na spoločných priestoroch až o tri tisícky.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj začne platiť 1. novembra. Výšku poplatku si musia určiť mestá a obce všeobecným záväzným nariadením. Zákon určuje minimálnu sadzbu za štvorcový meter podlahovej plochy stavby na 10 eur a maximálnu na 35 eur.

Zákon určuje, na čo môžu samosprávy výnos z poplatku využiť. Ide napríklad o budovanie a opravy ciest, chodníkov, parkovísk, ihrísk, parkov, zvyšovanie kapacity škôl a škôlok či sociálne bývanie. Pôvodná myšlienka bola zaistiť mestám peniaze na rozvoj, ktoré teraz získavajú rokovaním s developermi pri povoľovaní nových projektov.

Najdôležitejšie nedostatky zákona podľa Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) a ako sa môžu prejaviť:

1. Peniaze získané prostredníctvom poplatku nemusí obec či mesto použiť tam, kde územie zaťažila nová výstavba. V Bratislave sa tak môže napríklad stať, že peniaze, ktoré na poplatku odvedie stavebník v Petržalke, napokon využijú na výstavbu škôlky v inej mestskej časti a na investíciu do infraštruktúry pri jeho stavbe (cesty, osvetlenie, chodníky, ihriská, parky a podobne) už žiadne financie nezostanú.

2. Poplatok má zvýšiť príjem miest a obcí tak, aby mali financie na doplnenie infraštruktúry. Najväčšiu záťaž pre územie však predstavuje rozsiahla výstavba nových lokalít rodinných domov, pre ktoré zákon zaviedol výnimku z poplatku. V praxi to bude znamenať aj to, že na infraštruktúru pre obyvateľov rodinných domov budú prispievať menej solventní obyvatelia bytoviek.

3. Zákon nezmyslene zaťažuje poplatkom rekonštrukcie. Podľa zákona sa poplatok vzťahuje na každú stavbu pri vydaní stavebného povolenia (okrem výnimiek). Zaťažené sú tak stavby, ktoré neprinášajú novú záťaž do územie a pre ktoré je poplatok bezpredmetný.

4. Zákon umožňuje korupciu. Nerieši obmedzenie „vyvolaných investícií“ a rôznych dohôd, ktoré vyžadujú starostovia v súčasnosti od investorov. Reálne vzniká situácia, keď investor zaplatí poplatok za miestny rozvoj a ešte bude musieť zainvestovať do výstavby napríklad križovatky, alebo prispieť na rekonštrukciu škôlky. Ostane tak dlhé roky fungujúca „šedá zóna“. Zároveň sa to prejaví na cene stavieb pre konečného spotrebiteľa.

5. Zvýšenie ceny bývania neprospeje už beztak nízkej mobilite pracovnej sily, prispeje však k možnému prepadu stavebnej aktivity s dosahom na zamestnanosť.

6. Podnikateľov predraženie výstavby neúmerne vysokým poplatkom (zákon umožňuje samospráve inkasovať poplatok 10 až 35 eur za každý, aj začatý, štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby) výrazne obmedzí v ďalšom rozvoji (budovanie výrobných hál a podobne).