Industriálne budovy predražujú developerom projekty, ale oplatí sa ich zachovať

Developeri sa pri obnove industriálnych pamiatok zvyčajne riadia excelovskými tabuľkami. Aj preto ich berú ako nutné zlo. Architekti a štát ich však niekedy presvedčia či donútia, aby v týchto historických budovách hľadali nielen čísla, ale aj príležitosť, ako si zlepšiť imidž bezcitných „búračov“ pamiatok. Architekt Martin Paško z Adom. M Studio v rozhovore pre TREND vysvetľuje, ako sa mu darí nadchnúť majiteľov starých budov pre ich opravu namiesto búrania.

V rozhovore sa dozviete

• Kedy sa developer rozhodne technickú budovu zachrániť
• O koľko je lacnejšia novostavba ako rekonštrukcia industriálnej pamiatky
• Ako hľadať vhodné využitie starým technickým budovám
• Prečo sa na Slovensku nestavajú lofty
• Prečo to žije v Refinery Gallery, ale nie v sklade č.7
• Kde môžu developeri hľadať inšpirácie

Berú developeri staré industriálne budovy ako nutné zlo alebo v nich vidia aj potenciál urobiť si pozitívne PR?

Myslím si, že developeri zo zásady berú industriálne budovy ako komplikáciu a prekážku svojich investičných zámerov a snahy zarobiť. Obmedzuje ich to vo všetkom – vo funkcii, priestorovo, technicky aj technologicky. Predražuje im to projekt, jeho realizáciu a znižuje im to výnos. V prípade prítomnosti ekologickej záťaže je to ďalšia nemalá položka, s ktorou sa musia vyrovnať. A znižuje im to, samozrejme, rentabilitu celej investície.

Neposunulo sa ich vnímanie za posledných desať rokov?

Vnímanie sa určite posunulo k lepšiemu, ale stále existuje málo takých, ktorí sa napriek vyšším nákladom snažia podobné stavby zachrániť a hľadať cestu, ako ich zakomponovať do akejkoľvek novej štruktúry. Ak sa developer rozhodne technickú budovu zachrániť, zvyčajne tam vznikne nejaký vzťah či nadšenie. Prípadne ho na to navedie štát, ktorý budovu vyhlási za národnú kultúrnu pamiatku.

Pochopili už niektorí developeri, že záchrana takejto budovy im môže zlepšiť imidž?

Určite, developeri môžu ukázať svoje hodnoty či rešpekt k histórii a k miestu a poukázať na genia loci. Dobré PR je potom zaslúžené. Výsledky takého projektu sa totiž nedajú porovnávať s modernými budovami. Stará stavba je pripomenutím doby, má architektonickú aj historickú hodnotu. Vypovedá o staviteľskej zručnosti obdobia, v ktorom vznikla. Má neopakovateľnú atmosféru a stane sa pre návštevníkov zážitkom.

Firmy tvrdia, že najťažšie je nájsť nové využitie týchto budov. Dajú na radu architekta alebo sa riadia vlastným analýzami?

Vždy sa riadia vlastným rozumom, ale architekt ich môže presvedčiť svojou víziou. Nadchne developera pre pôvodnú industriálnu stavbu, konštrukciami, detailmi či materiálmi a hlavne novou funkciou a víziou, ktorá dá nevyužitým priestorom druhú šancu na život, čo je úžasný fenomén. Viete, najťažšie je rozhodnúť sa, či vôbec budovu zachrániť. Koľko z nej ponechať a prečo. S akým cieľom. A potom treba jednoducho vydržať až do konca a nepoľaviť, pretože proces záchrany nie je ľahký ani jednoduchý.

Využitie budovy

Mal by byť takýto objekt multifunkčný, aby sa využíval a bol rentabilný?

Zväčša práve namiešanie viacerých funkcii dokopy je najlepším riešením. Multifunkčnosť je najlepším predpokladom udržateľnosti budovy do budúcnosti. Má tak najväčšie predpoklady vytvárať a ponúkať celoročný pestrý program pre potencionálnych návštevníkov. Druhým dôležitým atribútom pri hľadaní funkcie je poloha budovy. Čím ste bližšie k centru mesta, tým lepšie. Nájsť zmysluplnú funkciu pre budovu mimo centra je omnoho väčšia výzva.