Nie je to náš corebiznis, zdôvodňujú banky nechuť k vlastníctvu budov. Ak boli v uplynulých rokoch priamou súčasťou realitného obchodu, boli zväčša na strane predávajúceho. Z hľadiska nákladov je pre ne často výhodnejšie budovu si spätne prenajímať. Iný prípad sú centrály, ich vlastníctvo je záležitosťou prestíže. No aj tu sa nájdu výnimky.
Veľké sťahovanie
Slovenská sporiteľňa bola z realitného pohľadu pravdepodobne „najroztrúsenejšou“ slovenskou bankou. Mnohé z budov zdedila, a tak jej ústredie sídlilo na viacerých adresách. V Bratislave ich bolo dvanásť. V septembri a októbri sa presťahovala do novej budovy. Tie staré predala počas posledných dvoch rokov a potom si ich prenajímala. Zostala jej len historická budova na Námestí SNP, postavená v 30. rokoch minulého storočia.
Ešte v 90. rokoch štátna banka zvažovala presun sídla do Banskej Bystrice. Plán padol po privatizácii. Erste Bank sa definitívne rozhodla pre nové ústredie na okraji širšieho centra Bratislavy v roku 2005. Vyhla sa tak nákladom na rekonštrukciu budov, ktorú by inak musela podstúpiť.
Do novej centrály presťahovala banka väčšinu zamestnancov. V starej na Námestí SNP jej zostalo len bratislavské regionálne riaditeľstvo či odbor privátneho bankovníctva. Predaje ústredných budov pomohli financovať novú. Z 83 miliónov eur nákladov pokryli dve tretiny (56 mil. €). Rovnako sporiteľňa ušetrila na investíciách, ktoré by musela naliať do starých budov, čím získala ďalších 27 miliónov eur.
„Predávali sme celé portfólio budov, ale aj jednotlivé nehnuteľnosti,“ vysvetľuje podpredseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne Štefan Máj. Neboli to len bankové budovy, ale aj rekreačné zariadenia, chaty či garáže. Dnes vlastní sporiteľňa v regiónoch ešte 138 budov. Ďalších 150 miest si prenajíma. Z vlastných nehnuteľností má časť zamýšľanú na predaj, cez svoju realitnú spoločnosť inzeruje väčšie či menšie budovy od Krupiny cez Košice po Senicu a Hronský Beňadik. Hoci v súčasnosti je to komplikovaná úloha. No ak banka dostane vyššiu cenu, ako je jej minimálna požiadavka, prijme ju. A zváži, či si v budove prenajme priestory na prevádzku pobočky. To je štandardný postup aj pri iných bankách.
Budovu 57318>novej centrály v bratislavskej časti Nové Mesto vlastní dcérska spoločnosť banky a Slovenská sporiteľňa si ju prenajíma. Možnosť jej predaja odložili v Erste na neurčito. „Možno v ďalších rokoch, keď sa zmení situácia na trhu,“ komentuje Š. Máj.
Modrá ikona
Obrovské množstvo bankových budov zdedila pri svojom vzniku začiatkom 90. rokov aj VÚB banka. Okrem iných napríklad mramorový „hrad“ na rozhraní Námestia SNP a Štúrovej ulice v Bratislave, ktorý bol jej sídlom, či budovu 128417>na rohu Poštovej a Obchodnej ulice. Napriek tomu sa ako prvá z veľkých bánk rozhodla ešte v polovici 90. rokov sústrediť ústredné aktivity do novej centrály.
Vyrástla na rohu Mlynských nív a Karadžičovej ulice pri autobusovej stanici na okraji centra Bratislavy. Vďaka svojmu modrému nasvieteniu a výške 88 metrov sa rýchlo stala jednou z dominánt hlavného mesta. Má 24 poschodí a 40-tisíc štvorcových metrov úžitkovej plochy. Vrchný riaditeľ úseku vnútorné služby Petr Bubeník vysvetľuje, že odvtedy prešlo desať rokov a vie si ako centrálu predstaviť aj modernejšiu – technologicky vyspelejšiu budovu. „Znamenalo by to však obrovské náklady, stavať niečo nové,“ vysvetľuje.
Budova podľa neho stojí na dobrom mieste, pôsobí ikonicky a každý ju pozná. Z tohto hľadiska spĺňa požiadavky, že centrála by mala reprezentovať. „Banky majú svoje renomé, s ktorým podnikajú. Ak by sme sedeli v ošarpanej budove, nesignalizovalo by to našu solídnosť,“ hovorí P. Bubeník. VÚB navyše vyše tisíc štvorcových metrov centrály prenajíma poisťovni Generali, ktorá tu má svoje sídlo.
Ani VÚB sa aktuálne nechystá podnikať so svojimi nehnuteľnosťami. Väčšinu predala v čase nasťahovania do novej centrály budovu na Obchodnej až tento rok. Ešte stále vlastní budovu v bratislavskom Ružinove a desiatky ďalších v regiónoch. Podľa šéfa úseku mali banky v minulosti mimo Bratislavy veľké pobočky v krajoch. Po centralizácii sa uvoľnili rozsiahle priestory a budovy sa začali predávať. „Sme banka a nie odborníci v správe nehnuteľností,“ odôvodňuje P. Bubeník. Aj ak si budovu dočasne nechajú, poveria realitnú kanceláriu úlohou spravovať ju a nájsť nájomníkov.
Vec prestíže
Sú banky, ktoré na fungovanie nepotrebujú vlastniť vôbec žiadnu budovu. Poštová banka si napríklad prenajíma priestory pre centrálu v administratívnom centre Apollo. Aj internetovej mBank stačia priestory v biznis centre.
Pre iné veľké banky je naopak vlastníctvo centrálnej budovy prestížou. VÚB považuje svoje „modré“ sídlo za bratislavskú dominantu. Rovnako Tatra banka je hrdá na svoju budovu na Hodžovom námestí, ktorá je niektorým Bratislavčanom stále tŕňom v oku. Banka pár rokov od otvorenia centrály stavia ďalšiu budovu. Nové TatraCity rastie v Petržalke. Jej ľudia sú stále roztrúsení vo viacerých budovách. „Rozhodli sme sa ich koncentrovať na jedno miesto, čím sa zefektívni celková komunikácia a kooperácia jednotlivých útvarov,“ vysvetľuje hovorca banky Boris Gandel. Po dostavaní projektu tak bude Tatra banka používať dve centrály.
Stará centrála Tatra banky na Vajanského ulici sa má zmeniť na polyfunkčnú budovu s následným predajom. Ten sa má uskutočniť po dostavaní TatraCity. „Budova na Vajanského sa stane prebytočnou,“ vysvetľuje Miloš Sušarský, riaditeľ Tatra Residence. Tatra Residence manažuje výstavbu TatraCity a riadi aj projekt starej centrály na základe mandátnej zmluvy. „No majetkovo budova ostane až do jej definitívneho predaja banke,“ vysvetľuje M. Sušarský.
O postavení vlastnej centrály dlho uvažuje aj ČSOB. Tiež jedna z bánk, ktorá má mnoho budov. No plány na výstavbu posunula po fúzii s Istrobankou, ktorú chce ukončiť budúci rok. Zámery banky môže ovplyvniť aj finančná kríza.
Ťažký predaj
Prenájom vlastných pobočiek a administratívnych priestorov je cieľom viacerých bánk. Primárne si prenajíma budovy aj Tatra banka, rovnako UniCredit Bank. Vzhľadom na stabilitu ceny prenájmu je podľa nich výhodnejšie zvoliť tento spôsob.
Predaj budov s následným prenájmom priestorov na prevádzku pobočky nie je jednoduchý, hovorí riaditeľ odboru logistiky UniCredit Bank Kristián Lichtblau. Banka má z 86 pobočiek vo vlastníctve šestnásť. Niektoré z nich ešte po starej Poľnobanke. Žiadne ďalšie budovy nepribudli banke po fúzii s HVB Bank. Tá nehnuteľnosti nevlastnila. Starú centrálu na Mostovej ulici HVB v roku 2006 predala a ústredie presunula do biznis centra.
Centrála pre UniCredit Bank sa začala stavať ešte pred plánovanou fúziou bánk. Bola preto projektovaná len pre potreby UniBanky. Napriek tomu K. Lichtblau hovorí, že stále postačuje. „Už pri výstavbe sme počítali s rezervou,“ hovorí. Okrem nej má banka ešte druhú centrálnu budovu. Z pohľadu bezpečnosti je vraj jedna centrála nevhodná. Banka potrebuje mať napríklad záložné výpočtové stredisko. Navyše budova na Šancovej je podľa šéfa logistiky príliš lukratívna na to, aby v nej banka umiestnila všetky podporné činnosti, napríklad back office. Pôvodne patrila slovenským železniciam. Tie po úvodných výkopoch budovu predali. „Bola to výhodná kúpa,“ hovorí K. Lichtblau.
Banka chce v ďalších rokoch predávať ďalšie budovy. Najmä tie, ktoré nemajú nič s bankovníctvom, kde väčšia časť budovy nie je využívaná pre potreby banky.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
