Ďalší rozvoj Bratislavy by podľa CTZN umožnila premena chátrajúcich území

Ďalší rozvoj Bratislavy bez zaberania nových území by umožnila premena opustených priemyselných areálov, zanedbaných priestorov či chátrajúcich budov, takzvaných brownfieldov. Tvrdí to nezávislá platforma CTZN s tým, že takémuto rozvoju bráni nedoriešená legislatíva.

Spolu s odborníkmi na urbanizmus a ekológiu preto predstavili kroky, ktoré môžu revitalizáciu brownfieldov zjednodušiť v mestách na celom Slovensku.

Zanedbané územia s potenciálom

Len v Bratislave sa podľa aktivistov nachádza 130 zanedbaných území a v súčasnosti predstavujú veľký potenciál na riešenie bývania, verejných priestorov či účinný nástroj na regeneráciu mestského ekosystému pri zmierňovaní dosahov zmeny klímy. Revitalizáciu nevyužívaných území by podľa nich mohlo urýchliť niekoľko opatrení.

,,Pojem brownfield by mal byť ukotvený v legislatíve územného plánovania alebo v novom stavebnom zákone. Investorov by mohlo povzbudiť aj daňové zvýhodnenie pri obnove zanedbanej lokality, napríklad formou odpustenia poplatku za rozvoj. Stav opustených území by sa tiež mohol zlepšiť už počas čakania na revitalizáciu cez štatút dočasného využitia," priblížila CTZN.

Náročný proces transformácie

Brownfieldy by sa podľa aktivistov mohli využívať ešte pred tým, ako prebehne náročný proces transformácie, napríklad ako dočasný park, trhovisko či zázemie pre občianske aktivity. ,,Akútne chýba systémový prístup na úrovni štátu a mesta pri procese tvorby národného registra brownfieldov a tiež vzdelávanie budúcich architektov v tejto téme," uviedla špecialistka na brownfieldy Magda Ďurdíková z mestského Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Viktor Nižňanský z organizácie Komunálneho výskumného a poradenského centra vidí najväčšie problémy pri využívaní brownfieldov pre mestá v komplikovaných vlastníckych vzťahoch a nedostatku zdrojov. Investícia na „zelenej lúke“ je podľa neho jednoduchšia ako v zložitom a regulovanom mestskom priestore. Spôsobuje to však takmer nekontrolovateľné rozrastanie miest do krajiny.

Stratégia revitalizácie

,,Zo strany štátu by to mala byť jasná stratégia revitalizácie brownfieldov a nadväzne na ňu nová legislatíva a nástroje, ako je regulácia a zdraženie záberu voľných plôch, zmena zákona o miestnych daniach, ale aj podstatné zvýšenie zdrojov miestnych samospráv," priblížil.

Zo strany miestnej samosprávy je podľa neho potrebné skvalitniť prepojenie ekonomiky rozvoja mesta s územným plánovaním, s cieľom intenzifikácie území pred neefektívnym rozširovaním zastavaného územia.

Téme brownfieldov sa venuje aj mesto Bratislava, ktoré preto spracovalo aj urbanistickú štúdiu. Tá mapuje nevyužité a zanedbané územia a možnosti ich následnej transformácie. Mesto identifikovalo vyše 130 lokalít brownfieldov na ploche 631 hektárov. Vyše 114 lokalít z nich nie je ekologicky zaťažených, väčšina je v súkromnom vlastníctve.