TOP udalosti v realitách: Jediná možnosť je moderná nemocnica pre Bratislavu

Štát rieši veci pomaly, aj dôležité stavby

V príbehu zbúranej nemocnice Rázsochy a na jej mieste zatiaľ nepostavenej Univerzitnej nemocnice Bratislava, je čosi príznačné pre prípravu a výstavbu veľkých štátnych projektov pre hlavné mesto Slovenska.

Bratislavčania si iste spomenú na prípravy výstavby metra z čias bývalého režimu, ktoré malo končiť v Janíkovom dvore za Dunajom v Petržalke. Koridor pre metro je dávno vyznačený, na konci Petržalky postavili betónové stavby, ale z rôznych príčin sa sen o ľahkom metre nestal skutočnosťou. Potom to malo byť koľajové prepojenie letiska cez Filiálku popod Dunaj do Petržalky. Nakoniec s pomocou eurofondov pripravujeme pokračovanie električkovej trate, ktorá prepraví ľudí medzi dvoma koncami pol miliónového mesta. Podobný osud, že plánujeme jedno a po čase staviame druhé, by už nemal postihnúť Univerzitnú nemocnicu Bratislava v Lamači.

Fakultnú nemocnicu Rázsochy tu začali stavať ešte v roku 1987. Ostalo po nej však len zbúranisko a dlhé čakanie na finále verejného obstarávania zhotoviteľa projektu novej nemocnice. Modernú štátnu fakultnú nemocnicu potrebuje Bratislava dlhé roky, bez ohľadu na pandémiu koronavírusu či vládu. Iná alternatíva k tomuto stavu už nie je.

Boj o Istropolis pokračuje v ďalšom kole

Dianie okolo prípravy výstavby Nového Istropolisu dostalo nový impulz – prieskum verejnej mienky od agentúry Ipsos na vzorke vyše 1000 ľudí. Obe strany sporu o Istropolis si naďalej a neotrasiteľne držia svoje pozície. Podľa prieskumu Postoje k projektu Nový Istropolis 82 percent opýtaných preferuje odstránenie Domu odborov Istropolis na Trnavskom mýte v mestskej časti Nové Mesto a vybudovanie nového kultúrno-kongresového centra, ak sa zachovajú pôvodné hodnotné prvky malej architektúry. Zaujímavé sú názory podľa bratislavských okresov. Najväčšiu podporu má výstavba nového centra v okrese Bratislava I ( v podstate mestská časť Staré Mesto) a najmenšiu v okrese Bratislava II. Okres Bratislava III, kam patrí Nové Mesto s ďalšími mestskými časťami, je v podpore výstavby na štvrtom mieste (80 percent) a v zachovaní aktuálneho stavu dokonca na druhom mieste (20 percent).

TREND získal reakciu organizácie Docomomo, ktorá je proti búraniu súčasného Istropolisu a za jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Prieskum považuje za príklad účelovej manipulácie verejnej mienky. Cieľom je opomenúť kultúrne a k životnému prostrediu šetrné riešenie, ktorým je obnovenie hodnotnej stavby a jej adaptovanie na dnešné požiadavky, tak ako je to v Európe bežné. Organizácia poukazuje na to, že sa v ankete nespomína tretia možnosť. To je zachovanie a zrenovovanie pôvodnej stavby, ktorú podporilo takmer 10-tísíc signatárov.

Vicepremiér Holý sa stavebnej legislatívy nevzdáva

Tak ako sa predstavitelia Únie miest Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska, veľmi nespokojní s návrhmi novej stavebnej legislatívy, vo štvrtok stretli s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, podobne chce urobiť aj vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina). V jeho dielni vznikli návrhy zákonov, ktoré sa nepáčia samospráve. Š. Holý chce prezidentke predstaviť pridanú hodnotu navrhovaných zákonov a pravidiel. Ak v komunikácii medzi vicepremiérom, ZMOS-om a ÚMS bolo cítiť napätie, koniec medzirezortného pripomienkového konania (26. mája) neznamenal aj koniec iskriacich vzťahov a vyjadrení. Kancelária vicepremiéra v stanovisku okrem iného tvrdí, že prezidentke zodpovedia všetky otázky, vysvetlia zavádzajúce dezinformácie, lebo niektorí predstavitelia samospráv na udržanie svojho vplyvu v stavebnom konaní používajú manipuláciu ako svoju pracovnú metódu. Tieto vyjadrenia samosprávy veľmi nepotešia. Priam sa natíska otázka, kto bude mediátorom v tomto vypätom spore o zákony, ktoré ovplyvnia stavby rodinných domov, veľkých developerov bytovej výstavby , prácu stavebných úradov, projekcie či rozvoj celých regiónov. Na záver uviedla Kancelária vicepremiéra nie nepodstatnú informáciu, ktorá svedčí o význame a kvalite predloženej legislatívy. Do budúcnosti znamená veľa poctivej práce – v rámci medzirezortného pripomienkového konania prišlo k návrhu zákona o výstavbe a návrhu zákona o územnom plánovaní 4 660 pripomienok, z toho 2 795 zásadných.

Kľúčom bude štandard služieb v komerčnom nájme

Výstavba komerčného nájomného bývania v réžii poisťovne Kooperativa Vienna Insurance Group priniesla v pilotnom projekte v Košiciach z roku 2020 výsledky, ktoré môžu byť podnetné aj pre bratislavský trh. V hlavnom meste, kde dopyt po kúpe bytu prevyšuje ponuku, je široko rozvinutý trh s prenájmom bytov. V košickom nájomnom bytovom dome s kompletne zariadenými bytmi bývajú študenti, rodiny s deťmi, umelci, seniori, aj ľudia zo západného Slovenska či cudzinci, ktorí v Košiciach pracujú. Podobná vzorka obyvateľov by mohla bývať v projektoch komerčného nájomného bývania poisťovne v hlavnom meste alebo developera Lucron v jeho projekte v Petržalke. V Bratislave bude iste väčší dopyt po takomto, napríklad zo strany cudzincov, ktoré zabezpečuje nájomníkom štandard služieb a vybavenie bytu bežné v ich materskej krajine. Keď stúpne ponuka komerčného bývania, ktoré bude kvalitné a dlhodobé, je možné, že to ovplyvní aj ceny nájomného bývania, ktoré poskytujú v bytoch súkromné osoby, aj dopyt po bytoch. Toto však je zatiaľ hudba vzdialenej budúcnosti. Praktickejšie bude počkať si v hlavnom meste na reálne postavené a obsadené komerčné nájomné bývanie od veľkých hráčov.