Územné plánovanie prechádza zásadnou transformáciou. Po prvýkrát v histórii štát výrazne podporí obce, mestá a vyššie územné celky, ktoré si chcú aktualizovať alebo vytvoriť nové územné plány. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR rozdelí medzi 95 úspešných žiadateľov viac ako 610-tisíc eur. Reforma sa opiera o nový zákon o územnom plánovaní a štandardizovanú metodiku, ktorú dopĺňa dôraz na digitalizáciu. Tá sa stáva základom pre výstavbu nových bytových domov, developerskými projektov či budovaniu moderných a udržateľných mestských štvrtí.
Reforma v pohybe
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, zriadený 1. júna 2022 rozhodnutím parlamentu, sa stal od 1. januára 2023 ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie s výnimkou ekologických aspektov, výstavbu a vyvlastňovanie. Tento presun právomocí z ministerstva dopravy zabezpečil nový zákonný rámec, ktorý posilnil nezávislosť a odbornosť v oblasti plánovania.
Jeho cieľom je vytvoriť jednotné, transparentné a moderné územné plánovanie, ktoré reflektuje potreby 21. storočia. V rámci tejto snahy poskytol úrad dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie 95 percentám žiadateľov. Celková výška rozdelených dotácií predstavuje viac ako 610-tisíc eur, pričom príspevok pokryje 80 percent nákladov na tvorbu územných plánov v súlade s novou metodikou a štandardmi, alebo na digitalizáciu tých už existujúcich.
Slovensko sa môže rozvíjať podľa predsedu úradu Milana Valašíka len vďaka pevným základom. Prioritou preto ostáva podpora miest, obcí a vyšších územných celkov, ktoré sú v prvej línii pri prechode na nové pravidlá. „Uvedomujeme si, že zavedenie novej metodiky a digitalizácia územného plánovania sú veľkou výzvou. Okrem finančnej pomoci, tento rok vo výške 610-tisíc eur, im preto poskytujeme aj individuálne konzultácie pri realizácii digitálnych územných plánov,“ dodáva s tým, že proces pomôže vytvoriť jednotný a prepojený priestor pre celú krajinu.
Novinkou je možnosť žiadať o financovanie troch typov územnoplánovacej dokumentácie – návrhu územného plánu obce, návrhu územného plánu zóny a po prvý raz aj návrhu územného plánu mikroregiónu. Práve ten otvára cestu k efektívnejšej koordinácii rozvoja v regiónoch. Tento rok ale túto možnosť nevyužil žiadny samosprávny kraj, hoci bola pripravená legislatíva aj technická podpora.
Výzva pre obce
Záujem obcí a miest o túto výzvu prekonal očakávania. Žiadosti podalo 41 samospráv, pričom 15 využilo nový Portál pre územné plánovanie a ďalších 26 podalo žiadosti cez Ústredný portál verejnej správy. Komisia následne schválila dotácie pre 39 z nich. Dve žiadosti boli zamietnuté z dôvodu nesplnenia požadovaných kritérií, ktoré boli zverejnené vopred v rámci výzvy.
Podpredseda úradu Ivan Zizič upozorňuje na kľúčovú úlohu územného plánovania pri rozvoji. „Územný plán zohráva zásadnú úlohu pri rozvoji obcí a miest. Záleží nám na tom, aby sa rozvíjali ucelene a systematicky. Je preto kľúčové, aby do roku 2032 mali schválený územný plán v zmysle nového zákona. Aktuálne ho stále nemá takmer 40 percent obcí.“
Územné plánovanie sa z technickej agendy mení na nástroj strategického rozhodovania o budúcnosti sídiel. Do procesu sa zapájajú tiež odborníci z oblasti urbanizmu, ekonómie, ekológie a sociológie. Územné plány nie sú len mapy – sú to dokumenty, ktoré rozhodujú o tom, kde budú stáť nové bytové domy, kde sa môže rozšíriť občianska vybavenosť, kde vzniknú priemyselné parky a kde zostane zachovaná krajina.
Digitalizácia ako nástroj
Zákon o územnom plánovaní z roku 2022 a účinný od 1. apríla 2024 zavádza povinnosť mať územné plány v digitálnej podobe. Stavebný zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2025. Vďaka tejto legislatívnej dvojici sa Slovensko priblížilo podľa rezortu dopravy k modernému európskemu štandardu plánovania.
Digitálne plánovanie umožní rýchlejšiu aktualizáciu údajov, integráciu s inými verejnými databázami a jednoduchší prístup pre verejnosť. Dôležitým krokom bude tiež prepojenie digitálnych územných plánov s katastrálnymi a stavebnými registrami. Úrad preto plánuje naďalej poskytovať individuálne konzultácie a rozvíjať metodickú podporu.
Elektronizácia dokumentácie má významný protikorupčný efekt – minimalizuje riziko „neviditeľných“ zmien regulácií a zvyšuje transparentnosť rozhodovania. Zároveň skracuje čas potrebný na získanie povolení pre výstavbu a zvyšuje právnu istotu investorov.
Takáto digitálna infraštruktúra bude zároveň slúžiť ako základ pre analytické nástroje – umožní napríklad modelovať dopravné toky, demografický vývoj alebo dopad výstavby na životné prostredie. To všetko prispieva k tomu, že rozvoj obcí a miest bude založený na dátach, nie odhadoch.
Budúce výzvy
Úrad už teraz pripravuje ďalšiu výzvu, ktorá bude zverejnená koncom roka. Bude určená nielen pre obce, ktoré v aktuálnej výzve neuspeli, ale aj pre nové žiadosti vrátane vyšších územných celkov, ktoré plánujú spracovanie územného plánu podľa najnovších štandardov.
Dôležité bude, aby samosprávy nielen plánovali, ale aj aktívne komunikovali so svojimi občanmi. Územné plánovanie je totiž verejnou službou a jeho výsledky majú dlhodobý vplyv na kvalitu života. Transparentné rozhodovanie, participácia verejnosti a odborné zázemie sa stávajú kľúčovými piliermi úspechu.
Samosprávy budú zároveň musieť čeliť výzvam ako nedostatok odborných kapacít, slabé financovanie alebo potreba modernizácie technického vybavenia. Úrad preto zvažuje aj vytvorenie centrálnej databázy overených odborníkov a špecializovaných tímov, ktoré by vedeli flexibilne pomôcť obciam so spracovaním dokumentácie.
Z dlhodobého pohľadu bude kľúčové nastaviť aj mechanizmus hodnotenia kvality územných plánov – nielen ich formálnej správnosti, ale aj schopnosti reagovať na reálne potreby územia a meniace sa podmienky.
Impulz pre výstavbu
Zavedenie štandardizovaných územných plánov a ich digitalizácia podporujú rozvoj bývania a podnikania. Developerské spoločnosti získajú vďaka jednotným pravidlám väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť pri plánovaní investícií. To skracuje dobu medzi zámerom a realizáciou projektu – najmä pri výstavbe bytových domov, ktoré sú pre viaceré regióny akútnou potrebou.
Aj štátom podporované nájomné bývanie bude môcť vďaka rýchlejšiemu schvaľovaniu územných rozhodnutí napredovať efektívnejšie. Rovnako sa zlepší možnosť plánovať výstavbu verejnej vybavenosti, ako sú školy, škôlky, zdravotné strediská alebo dopravná infraštruktúra.
Významný dopad má reforma aj na sektor priemyslu a logistiky. Jasne definované územia určené pre výrobu, skladovanie či dopravnú obsluhu uľahčujú príchod nových investorov. Územné plány sa tak stávajú základným predpokladom pre vznik priemyselno-logistických parkov, ktoré generujú pracovné miesta a rozvoj regiónov.
Dobre spracovaný územný plán nie je len technickým dokumentom – je strategickým nástrojom pre budúcnosť Slovenska. V čase klimatických výziev, demografických zmien a energetickej transformácie bude kvalitné plánovanie rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti krajiny.
