Nemecký ústavný súd zrušil zmrazenie nájmov v Berlíne

Nemecký ústavný súd zrušil zákon, ktorý v hlavnom meste Berlín zmrazil nájomné. Podľa súdu jednotlivým spolkovým krajinám, ktorou je aj nemecká metropola, neprislúcha o výške nájomného rozhodovať. Túto právomoc má len parlament na celonemeckej úrovni. Nájomníkom v Berlíne teraz hrozí, že budú musieť rozdiel medzi trhovým a zastropovaným nájomným uhradiť, informovala agentúra DPA.

Koncom minulého februára vstúpil v Berlíne v platnosti zákon, ktorý na päť rokov zmrazil nájomné u približne 1,5 milióna bytov. U približne 300-tisíc bytov museli majitelia nájomné znížiť na úroveň z júna 2019. Od roku 2022 môžu ceny znova stúpať, ale ročne najviac o 1,3 percenta.

Cieľom kontroverzného opatrenia prosazeného ľavicovou koalíciou na berlínskej radnici bolo zastaviť prudký rast nákladov na bývanie z posledných rokov, kvôli ktorému sa mnoho obyvateľov z nemeckého hlavného mesta vysťahovalo.

Berlín bol prvým nemeckým mestom, ktoré sa rozhodlo takýmto priamym spôsobom regulovať ceny nájomného. Podporovatelia nového zákona oslavovali ako krok k väčšej spravodlivosti a vyhlasovali ho za vzor pre celú krajinu, zatiaľ čo odporcovia ho odsudzovali ako socialistické opatrenie. Žalobu na ústavný súd podala konzervatívna koalícia CDU / CSU a slobodní demokrati (FDP).

Štvrtkový verdikt súdu v Karlsruhe, ktorý zákon označil za od začiatku neplatný, pre nájomníkov znamená, že budú „prípadne musieť doplatiť rozdiel medzi zastropovaným nájomným a činže uvedené  v nájomných zmluvách", uviedla berlínska radnica. Realitná skupina Vonovia už však oznámila, že tento doplatok vymáhať nebude. Berlínsky Senát v utorok zasadne, aby prebral možnosti „sociálne znesiteľného riešenia" terajšej situácie v oblasti bývania.

Tento rok vo februári zverejnený prieskum inštitútu Ifo ukázal, že zmrazenie nájmov v Berlíne po roku platnosti síce znížilo ich rast, ale zároveň obmedzilo ponuku nájomných bytov v meste. Realitný sektor sa sťažoval, že bol nútený znížiť investície do výstavby nových bytov.

Nemecký zväz majiteľov domov a pozemkov označil rozhodnutie súdu za správne. „Dnes je dobrý deň nielen pre politiku výstavby bytov a súkromných ​​prenajímateľov, ale tiež veľmi dobrý deň pre nájomníkov," uviedol zväz. Verdikt privítal aj Spolkový zväz slobodných podnikateľov v nehnuteľnostiach a bývaní (BFW), ktorý svojich členov zároveň vyzval, aby v otázke doplatkov nájomného postupoval „sociálne zodpovedným spôsobom".

Podľa nemeckého zväzu nájomníkov ide o „horký" verdikt, ktorý by mal teraz viesť k riešeniu problému s bývaním na celonemeckej úrovni. „Jedná sa o budíček poslancom na spolkovej úrovni, aby konečne začali konať a zastavili explóziu nájmov v mnohých nemeckých mestách," uviedol predseda združenia Lukas Siebenkotten.

„Zmrazenie nájmov je história," povedal spolkový minister vnútra Horst Seehofer. „Je to dobre, lebo aj z hľadiska bytovej výstavby išlo o úplne chybnú cestu. Spôsobila neistotu na trhoch s bývaním, zbrzdila investície a nevytvorila jediný nový byt," myslí si. „Moja zásada znie: stavať, stavať, stavať! Len v roku 2020 bolo postavených 300-tisíc nových bytov, najviac v uplynulých 20 rokoch. To je a zostane najlepšia ochrana nájomníkov," dodal minister.