Zmrazenie nájmov v Berlíne znížilo ponuku nájomných bytov

Zmrazenie nájmov v Berlíne znížilo ich rast, ale zároveň obmedzilo ponuku nájomných bytov v meste. Ukázal to prieskum, ktorého výsledky dnes zverejnil mníchovský inštitút Ifo. S opatrením, ktoré nadobudlo účinnosť presne pred rokom, je radnica spokojná, realitný sektor si však sťažuje na nižšie príjmy a obmedzuje investície, napísal týždenník Der Spiegel.

V Berlíne, ktorý priťahuje ako nemeckých, tak zahraničných realitných investorov, rástli ceny nájmov po roky výrazne rýchlejšie než inde v krajine. Podľa výpočtov Ústredného výboru pre nehnuteľnosti (ZIA) stúpli vyššie novo uzatvárané nájmy medzi rokmi 2013 a 2017 o 27 percent, aj keď sa zatiaľ nedostali na úroveň Mníchova alebo Frankfurtu nad Mohanom. Za posledných desať rokov pred zmrazením nájmov sa potom ceny zvýšili zhruba o 90 percent.

Inštitút Ifo teraz porovnal nemecké hlavné mesto s inými nemeckými metropolami nad 500-tisíc obyvateľov a zistil, že kúpne ceny bytov aj ceny nájmov v Berlíne rástli v uvedenom období pomalšie ako v iných častiach Nemecka.

„Tempo rastu kúpnych cien v Berlíne bolo od tretieho štvrťroku roku 2020 o päť až deväť percentuálnych bodov nižšie ako u kontrolnej skupiny," povedal prezident Ifo Clemens Fuest, ktorý je jedným zo spoluautorov štúdie. Dodal ale, že ešte viac ako v kontrolnej skupine stúpli nájomné ceny v tých berlínskych bytoch, ktorých sa opatrenie netýka.

Ponuky nájmov v regulovanej časti berlínskeho trhu preriedili. Naopak ponúk v neregulovanej časti trhu pribudlo viac ako v iných skúmaných nemeckých mestách. Ifo porovnával ponukové ceny, nie skutočné zmluvné ceny.

Zákon je v rámci celej krajiny jedinečný a podľa Spiegelu asi najväčšia štátna intervencia na trhu s bývaním od konca socializmu. Nájomné v zhruba 1,5 milióna berlínskych bytov najprv spätne zmrazil na úrovni z júna 2019. Od roku 2022 môžu ceny znova stúpať, ale ročne najviac o 1,3 percenta.

Zastupiteľstvom, v ktorom mala väčšinu koalícia sociálnej demokracie (SPD), Ľavica (Die Linke) a Zelených, kontroverzný návrh prešiel v pomere 85 ku 64 hlasom. Kritici, okrem iného kresťanskí demokrati (CDU), hovoria o zákone, ktorý má platiť len päť rokov, ako o „historickej hlúposti".

Podľa berlínskeho senátora Sebastiana Scheela zo strany Ľavica, ktorý sa v zastupiteľstve zaoberá bývaním, sa veľká väčšina prenajímateľov nariadením riadi. Tým, čo by ich chceli obchádzať, odkazuje, že pokuta môže činiť až pol milióna eur.

Podľa Scheela ceny nájmov v Berlíne dokonca klesli. To u novo uzatváraných zmlúv potvrdzuje aj predseda berlínskeho zväzu nájomníkov Reiner Wild a hovorí v tejto súvislosti o „požehnanie".

Iného názoru je Berlínskeho-brandenburské združenie súkromných, firemných a družstevných podnikateľov v bytových realitách (BBU). To odhaduje, že jeho členovia prídu na príjmoch za päť rokov, kedy má zákon platiť, o 900 miliónov eur. Pokles investícií do výstavby, modernizácie a ochrany klímy potom v jeho dôsledku vyčíslil na 4,5 miliardy eur.

Kritici zákona podali sťažnosť spolkovému ústavnému súdu v Karlsruhe. Termín vynesenia rozsudku zatiaľ nie je známy.