Galéria skrytá v prírode

Nedávno otvorili pri Štokholme významnú kultúrnu inštitúciu Artipelag. Súkromná galéria Björna a Lillemor Jakobsonových, majiteľov firmy BabyBjörn, výrobcu detských potrieb, sa orientuje aj na iné umelecké žánre, nielen na výtvarné umenie. Kráľovská opera už v nej uviedla svetovú premiéru diela od švédskych autorov.

Artipelag postavili podľa návrhu dnes už nežijúceho architekta Johana Nyréna na polostrove na severozápade Värmdö, piateho najväčšieho švédskeho ostrova.

K dvojposchodovej budove vedie dva a pol metra široký chodník zo smrekovcového dreva pomedzi borovice, vedľa skalísk a baltského zálivu, miestami je nadeň aj vysunutý. Začína sa na parkovisku, kde sa dá dôjsť z centra Štokholmu za dvadsať minút autom. Artipelag teda vlastne obohatil ponuku renomovaných inštitúcií v centre, ako Moderna Museet a súkromných Sven-Harry´s a Bonniers Konsthall.

Chodník pokračuje popri prístaviskách – lode sem premávajú z hlavného mesta štyrikrát denne. Ohradený chodník v podstate zaisťuje, že príroda ostáva nenarušená. Rovnaké úsilie vynakladali pri výstavbe – na niektorých miestach sa zachoval pôvodný porast aj bližšie ako dva metre od budovy.

Od zálivu Baggensfjärden budovu takmer nevidieť spoza stromov, na terén nadväzuje aj pôdorysne. Na zelenú strechu s bludiskom vyloženým z kameňov sa dá po teréne stúpajúcom okolo budovy vyjsť drevenými schodmi, na ktoré nadväzuje rampa.

Úzky kontakt interiéru s prírodou zaisťujú okná sústredené do dlhých pásov a až 65-metrová sklená stena na prízemí. Betónové priečelie je sčasti obložené takzvaným „čierneným“ drevom (svarttjärat trä), aké kedysi používali aj v sakrálnej architektúre.

Polovicu z vyše 10-tisíc m2 zaberajú výstavné priestory, približne rovnako ako v Moderna Museet. Okrem nich je tu 12-metrová multifunkčná hala Art Box pre tisíc divákov.

Náklady majitelia nezverejnili. Denník Dagens Nyhetter uviedol, že na galériu mohli vynaložiť aj pol miliardy SEK (okolo 60 mil. eur).

Jakobson v interview pre Nacka Värmdö Posten prezradil, že ho inšpirovalo najmä múzeum Louisiana na dánskom brehu Øresundu aj iné súkromné múzeá, ako je Beyeler Museum pri Bazileji (Renzo Piano, 2006), Múzeum Friedera Burdu v Baden Badene (Richard Meier, 2004), a Niteróiské múzeum moderného umenia v Riu de Janeiro (Oscar Niemeyer, 1965).

Artipelag napokon aj nazývajú Sveriges Louisiana, kde zhodou okolností pracoval hlavný kurátor Artipelagu. Porovnanie je výstižné prepojením umenia a prírody v oboch inštitúciách, odlišujú sa však podstatou. Artipelag nebude budovať zbierky – ani majitelia sa nevenovali zberateľstvu –, ale sa bude usilovať získavať atraktívne výpožičky.

Vstupné okolo 18 eur pre dospelých je viac ako v spomínaných štokholmských galériách. Artipelag ponúka nielen umelecké zážitky. V kvalite kuchyne nezaostáva za vychýrenou reštauráciou a kaviarňou Blom v Moderna Museet.

V Artipelagu sú dve gastronomické zariadenia dovedna pre 400 osôb: Baggen na 2. poschodí a Bådan Café & Buffet na prízemí, pomenovaný v námorníckej švédčine podľa balvanu, ktorý v reštaurácii vyčnieva pred oknom – stvárnili ho aj v logu galérie. V blízkej budúcnosti plánujú Jakobsonovci postaviť na svojej 22-hektárovej parcele hotel s 200 izbami a prístavisko pre jachty.