Ministerstvo financií vydalo dokument s názvom Národný program reforiem Slovenskej republiky 2018. Jeho cieľom je predstaviť štrukturálne opatrenia, ktoré chce vláda realizovať v najbližších rokoch. Jeden z bodov rieši aj otázku nájomného bývania.

Nízky podiel nájomných bytov

„Slovensko má jeden z najnižších podielov obývaných domácností s regulovaným nájmom v Európskej únii (len 1,6 percenta, priemer únie je 10,8 percenta). Podiel obývaných domácností s trhovým nájmom na Slovensku je taktiež podpriemerný (8,9 percenta vs. 19,9 percenta v únii),“ píše sa v programe.

Ministerstvo zároveň poukazuje na to, že podiel štátnej podpory na vlastné bývanie sa od roku 2010 znižuje. „Tento vývoj nemá za následok zvýšenie podielu podpory do nájomného bývania, ale do obnovy bytového fondu. V roku 2016 až 60 percent štátnej podpory v oblasti bývania smerovalo do obnovy,“ konštatuje ministerstvo.

Aj preto navrhuje nové opatrenie. Chce zaviesť povinné kvóty pre developerov v nových projektoch. Podľa návrhu by päť až desať percent bytov v projekte malo byť vyčlenených ako nájomné. „Tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Mesto bude stanovovať maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej/mediánovej mzdy v danom kraji a zohľadňovať aj príjem rodiny,“ navrhuje ministerstvo.

Ministerstvo argumentuje tým, že podobné kvóty existujú všade vo svete. „V Londýne musí byť v nových developerských projektoch 35 percent bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny,“ uvádza príklad ministerstvo.

Inšpirované zahraničím

Ako ďalší príklad uvádza prax v USA. „V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v rozmedzí od 10 do 25 percent. Nájomné je vo výške 40  až 70 percent lokálneho mediánového príjmu domácností,“ uvádza ministerstvo a dodáva, že v susednej Viedni vlastní mesto až 220-tisíc bytov.

„Viedeň tiež ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 percent bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Nájomné v bytoch, ktoré sú regulované mestom, sa pohybujú od 20 do 25 percent príjmu nájomcov,“ uvádza ministerstvo.

Ako by zákon mohol vyzerať v praxi? Napríklad projekt Eurovea 2 počíta s vybudovaním 487 bytov. Ak by zákon platil, developer by bol povinný vyčleniť 24 až 48 bytov na prenájom. O výške nájomného by pritom rozhodlo mesto. Otázne by bolo, či by byty prenajímal samotný developer, alebo mesto. To návrh nešpecifikuje.

Riziká návrhu

Inštitút urbánneho rozvoja poukazuje na riziká tohto návrhu. „Neprebehla ani jedna analýza prostredia, či vôbec také opatrenie je možné realizovať v podmienkach Slovenskej republiky a čo by to znamenalo pre trh s nájomným bývaním alebo trh bytovej výstavby,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.

Podľa jeho slov povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájomným predstavuje výrazný zásah do vlastníckych práv a podstatnú zmenu a zároveň obmedzovanie podnikateľského prostredia. „Aj keď sa Národný program reforiem pri navrhovanej povinnosti odvoláva na obdobné pravidlá v zahraničí, podmienky podnikania na Slovensku sú zásadne odlišné,“ upozorňuje J. Suchánek.

„Už dnes sú stavebníci konfrontovaní s požiadavkami na budovanie cestnej a inej infraštruktúry, od roku 2017 uhrádzajú nový poplatok za rozvoj a získať stavebné povolenie v podmienkach Bratislavy je všeobecne známy problém,“ naznačuje. Inštitút navrhuje riešenie podpory nájomného bývania výlučne na základe funkčného systému, keď by sa mala uprednostniť motivácia a dobrovoľnosť.