Všetko sa začalo v roku 1960
Rozhodnutie postaviť pre Slovenské národné divadlo novú budovu padlo už v roku 1960. Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska schválil návrh povereníka pre školstvo a kultúru Vasila Biľaka.
O rok nasledovala vyhľadávacia súťaž na umiestnenie stavby. „V užšom výbere skončilo jedenásť lokalít od Michalskej brány k Trnavskému mýtu, cez Zimný prístav až po Rybné námestie,“ píše v Kóde kurátorka výstavy Z. Koblišková. Viaceré z lokalít však predpokladali rozsiahle búranie historických budov. Napokon uspela jedna z troch navrhnutých lokalít na nábreží Dunaja a bola vypísaná súťaž na urbanistické riešenie lokality pri Martanovičovej ulici, dnes nazývanej Zóna Pribinova.
Odmena II. kategórie - Dušan Kuzma, Pavel Kuzma Zdroj: Divadelný ústav, SND
V roku 1979 bola výstavba nového divadla zaradená do plánu 7. päťročnice a 1. mája bola vypísaná celoštátna verejná anonymná urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie novostavby SND. Okrem samotnej divadelnej budovy mala riešiť aj širšie vzťahy v lokalite.
Súťažné podmienky požadujúce celkovú úžitkovú plochu takmer 33-tisíc štvorcových metrov a sály pre 650, 900 a 190 divákov však vychádzali z predpokladov, že v roku 2000 bude mať hlavné mesto 550-tisíc obyvateľov a celá urbanistická oblasť 880-tisíc. Podľa registra obyvateľov však má Bratislava v súčasnosti len necelých 473-tisíc obyvateľov s trvalým pobytom.
Odmena II. kategórie - Ing. arch. Boris Čepek Zdroj: Divadelný ústav, SND
Zaujímavú poznámku k umiestneniu budovy divadla priniesol pred dvomi rokmi jeden z účastníkov súťaže, architekt Rudolf Tupý. Pre Informácie Slovenskej komory architektov napísal, že až 41 návrhov a spomedzi nich sedem z ocenených, umiestnilo divadlo priamo na nábrežie (územie prvého horizontu) a len desať návrhov a z nich štyri ocenené do druhého horizontu, teda 180 metrov od Dunaja.
„Teda väčšina zúčastnených architektov a architektonických kolektívov (medzi nimi aj ten náš mládežnícky kolektív) cítila, že monumentálna stavba (podobne ako Opera v Sydney) by sa najlepšie vynímala na brehu monumentálneho riečneho toku,“ komentoval to R. Tupý. Kontakt divadla s riekou následne podľa neho obmedzila Eurovea, keď námestie so zamýšľanou šírkou 145 metrov zúžila na 45 metrov.
