Keď mesto rastie, môže sa rozširovať smerom von alebo zvyšovať hustotu zastavania vo vnútri. Oslo je z jednej strany ohraničené morom a z druhej lesmi, čo je dosť limitujúce. Aké sú teda možnosti?
Sme síce ohraničení, ale stále je tu dosť veľa území, ktoré sa v Osle môžu zahustiť. To je prvý prístup k rastu mesta. Snažíme sa zahusťovať v rámci území, v ktorých prebieha transformácia a ktoré sú k dispozícii. Veľa zahusťovania sa udialo aj priamo v centre Osla a aj aktuálne máme živé diskusie o tom, aké vysoké budovy môžeme v meste stavať.
Všeobecne si však myslím, že v Nórsku stále máme veľmi veľa priestoru. Ak sa pozriete na celú krajinu, tak vidno, že sme zvyknutí mať veľa voľného miesta. A myslím si, že je to dôležitá kvalita aj v Osle. Máme tu more a lesy a musíme sa vedieť o ne postarať a zároveň v meste myslieť na zelené plochy a ich kombinovanie. Ak dokážeme toto, tak potom môžeme rásť aj ako hustejšie hlavné mesto, v ktorom sú aj vyššie budovy. To je druhý prístup k rastu a mali by sme vedieť s tým žiť. Pretože je to súčasť toho byť hlavným mestom.
Komplex Barcode (Čiarový kód) zmenil vizáž mesta. Zdroj: Jørn Eriksson
Príspevok Snøhetty ku komplexu Barcode. Zdroj: Stian Schioldborg
Ako sa vedenie mesta vysporiadava s rastom? Populácia pribúda rýchlo, no stratégie urbanistickej premeny si vyžadujú istý čas. Ako to prebieha?
Mestský úrad má plánovacie oddelenie a tam sa rieši, ako by si predstavovali rozvoj mesta. Oni sú do najväčšej miery zodpovední za posun v meste, ale je tu aj veľa developerov a súkromných spoločností, ktoré tiež tlačia veci dopredu. V poslednom čase bolo v Olse veľa diskusií o cenách domov a bytov a tiež tu bol nedostatok nového a dostupného bývania. Takže je tu tlak na to, aby sa stavalo aj rýchlejšie. Podstatné je, že v pláne rozvoja Osla vedenie mesta zadefinovalo viacero území, kde má dôjsť k transformácii. Takže mesto sa o to stará.
Rapídny rast a vizuálna premena majú určite vplyv na identitu mesta. Bratislava napríklad rieši, či sa má tváriť ako metropola alebo má svoju prehľadnú mierku prijať a vnímať ju ako výhodu. Ako je to s identitou v meniacom sa Osle?
Oslo je v zásade „nové“ mesto. Nemá až tak veľa starých historických budov v porovnaní s inými európskymi hlavnými mestami. Zároveň je dosť kompaktné, máme tu prirodzené hranice, ktoré ho definujú a preto vieme, že jeho rast sa má diať v rámci nich. Oslo je ústretové v tom, že sa v ňom viete jednoducho pohybovať. Je to základ, ktorý vytvára identitu Osla.
Ak sa zamýšľate nad tvorbou identity mesta, dôležité je orientovať sa podľa toho, čo v meste už máte. A nepokúšať sa byť niečím iným. Bratislava je viac historické mesto, ktoré – ako predpokladám – sa chce modernizovať a rásť. Otázku identity by ale mala tiež riešiť v súvislosti s charakterom, ktorý už má, čiže postupovať prirodzeným spôsobom a to so zapojením obyvateľov.
Snøhetta "redizajnovala" aj hlavnú triedu v Osle Karl Johans Gate. Zdroj: Florence Morisot
V Osle sú však aj ľudia, ktorí sa úplne neidentifikujú napríklad s novým výškovým komplexom Barcode, ktorý výrazne mení vizáž a teda aj identitu mesta.
Je to tak. No zaujímavé pri Barcode je to, že áno, boli tu veľké obavy ohľadom tohto územia pred jeho postavením. A týkali sa už len toho, že sa ide vôbec niečo meniť a tiež tu bol strach z konceptu veľkých budov v centre. Ale toto územie sa postupne transformuje a napĺňa sa mestským životom. Vznikla oveľa pozitívnejšia atmosféra a aj ľudia toto územie vnímajú lepšie, než tomu bolo na začiatku.
Iná vec, ktorá bola v posledných rokoch tiež veľkou výzvou, je to, že staviame veľa nových budov a priestorov pre kultúru, do ktorých presúvame múzeá a galérie z ich pôvodných lokácií. Ukázalo sa, že potrebujeme viac miesta a modernejšie priestory pre prezentáciu a uchovávanie umenia. No zároveň sme tu mali veľkú diskusiu o tom, ako využijeme pôvodné budovy. A to je zásadná vec, pretože nemôžete len stavať nové veci, bez plánu, čo urobíte so starými.
Zaujímavý moment v Osle je aj transformácia starších budov s pôvodne iným využitím na tvorbu nových kultúrnych konceptov. Výrazný príklad je premena starej bankovej budovy v centrálnej štvrti Kvadraturen. Pod názvom Sentralen sa budova zmenila na coworkingový priestor, miesto pre sociálne podnikanie, pre kultúrnych operátorov a deje sa tam veľa rôznych akcií. Čiže to aktivuje a otvára priestor inými spôsobmi, než ako to robia klasické kultúrne inštitúcie. Je to príklad, ako byť aktívnejší v zdieľaní priestorov v rámci mesta.
Interiér Domu tanca vo štvrti Vulkan od Snøhetty. Zdroj: Torbjorn Tarnberg
HunterBar od Snøhetty na letisku v Osle. Zdroj: Snøhetta
Pocit z mesta a život v ňom ovplyvňuje aj to, či sa s ním ľudia identifikujú. V Bratislave napríklad žije veľa nebratislavčanov, ktorí sa o dianie a podobu mesta nevyhnutne nezaujímajú. Ako je to v Osle?
Neviem na to odpovedať všeobecne. Možno však môže niečo napovedať môj pocit a moja skúsenosť so situáciou v našom štúdiu. Máme tu totiž veľa ľudí zo zahraničia, konkrétne až dvadsaťsedem národností. A všimla som si, že väčšinou si noví ľudia mesto veľmi rýchlo obľúbia. Prijmú ho a nájdu si v ňom miesto. Z toho sa možno dá odvodiť, že Oslo má silnú identitu medzi obyvateľmi. A to napriek tomu, že aj sem prichádza veľa ľudí z vonku a to či už z Nórska alebo zo zahraničia.
