Prominentným príspevkom k mestu je ich budova Nórskej opery a baletu. Ide o príklad na „miestotvorbu“, čiže prístup, ktorý nielen dizajnuje stavbu, ale predovšetkým vytvára miesto pre ľudí. Pohľad na neustále zaľudnenú operu v Osle evokuje porovnanie s novou budovou Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorá je – napriek atraktívnej polohe – mimo predstavení úplne mŕtva.
Koncepčný prístup razí Snøhetta stále, a to či už ide o transformáciu celej osloskej štvrte Hovinbyen alebo o vizáž výstavy v múzeu Edvarda Muncha či včelie úly na streche tržnice Mathallen. O tom, ako sa hlavné mesto Nórska rapídne mení, ako k tomu prispievajú a čo si o tom myslia v Snøhette, sme hovorili s výkonnou riaditeľkou ateliéru v Osle Tonje Frydenlundovou.
Budova ako námestie. Zdroj: Ignaz Viradi
Interiér opery v Osle. Zdroj: Jiri gavran
Je to už takmer desať rokov od otvorenia budovy Národnej opery a baletu v Osle, ktorú navrhlo vaše štúdio. Opera ani balet nie sú umeleckými žánrami pre každého, no vám sa podarilo budovu takmer permanentne zaľudniť. Ako dnes vidíte jej vplyv na mesto?
Vplyv budovy je dôležitý predovšetkým vzhľadom na premenu celého územia, kde sa nachádza. Pred postavením opery bolo toto miesto len jednou veľkou dopravnou tepnou. Umiestniť tam budovu opery bol odvážny plánovací koncept mesta. Rola budovy je v tom, že pôsobí výrazne pozývajúco, môžete sa tam ísť prejsť, môžete vyjsť na jej strechu a zase zísť dole úplne blízko fjordu a to na otvorenom verejnom námestí. A to všetko hoci ide len o budovu.
Verejnosť naozaj pritiahol tento koncept, ktorý ponúka námestie predĺžené na strechu budovy. Ľudia to prijali, môžu sa tam stretávať či previesť tam svojich hostí. Nie je to však len turistická záležitosť, ale najmä miesto pre obyvateľov Osla. Nemusia sa pritom pohybovať len zvonku budovy, ale môžu využiť foyer, ktorý je otvorený pre verejnosť – vo vnútri je reštaurácia, bistro a kaviareň. Najdôležitejším momentom však ostáva, že to celé funguje ako verejné námestie.
Tonje Frydenlundová Zdroj: Snøhetta
Budova opery sa stala novým poznávacím znakom Osla. Existuje diskutovaný pojem „Bilbao efekt“, ktorý je odvodený od turistickej atraktivity a ekonomického vplyvu budovy Guggenheimovho múzea od Franka Gehryho v Bilbau. Deje sa niečo podobné aj tu?
Príťažlivosť budovy opery môže byť aj v tom, že sa ľudom jednoducho páči. A možno ju preto chcú vidieť aj turisti. Ale najsilnejší prvok je predsa len to, že ide o námestie, ktoré môžete využívať a na ktorom sa môžete zdržiavať. Múzeum v Bilbau je predovšetkým pôsobivá budova, ktorú chcú ľudia vidieť.
Naša opera je niečo, čo môžete aktívne použiť rôznymi spôsobmi. Dôležité pri opere je to, že budova prispela k úspešnému prepojeniu s mestom, s fjordom a s prístavom. Teraz je možné sa dobre pohybovať na celom tomto území a využívať jeho jednotlivé časti, ktoré majú rozličné funkcie a využitia. To je nová kvalita, ktorá tu predtým vôbec nebola.
Ateliér architektov Snøhetta. Zdroj: Snøhetta
Práca v dielni Snøhetty. Zdroj: Jeff Goldberg / Esto
Oslo je dnes považované za najrýchlejšie rastúce mesto v Európe. Z dnešných 650-tisíc obyvateľov by to malo za dvadsať rokov byť vyše 800-tisíc. Je rast pre mesto vo všeobecnosti dobrý?
Rast je dobrý vtedy, keď ste schopní zabezpečiť dostatok miesta pre život a bývanie a to v ľudskej mierke. Preto v Osle napriek pribúdajúcej populácii nestaviame ako šialení za lacné peniaze a v nízkej kvalite.
