Prečo budova opery v Osle žije a národné divadlo v Bratislave nie

Vzhľadom na veľkú premenu Osla, ktoré rastie do veľkej miery cez architektúru, sa dnes zvykne tvrdiť, že mesto je dnes výborným pracovným miestom pre architektov. Súhlasíte?

Myslím si, že je to dobré miesto pre architektov. Jednak je vzťah práce a života v Nórsku všeobecne slušný. To je jedna vec. A je pravda, že v Nórsku a v Osle je momentálne množstvo zadaní a výziev pre architektov. Sú tu teda príležitosti zapojiť sa do rôznych projektov a pracovať na dôležitých veciach.

Zároveň však platí, že architekti zohrávajú v každej krajine inú rolu. A v súvislosti s tým by som netvrdila, že Nórsko je nejaké nebo pre architektov. Rešpekt voči architektom a voči architektúre je na rôznych miestach veľmi odlišný. Viem, o čom hovorím, pretože Snøhetta pracuje globálne. Z pohľadu bežného života architekta a možnosti realizovať sa je to tu v Osle však naozaj celkom OK.

Príspevok do súťaže o novú vládnu štvrť v Osle od Snøhetty. Zdroj: Snøhetta & Mir

Návrh na podobu novej knižnice v Osle od Snøhetty. Zdroj: Snøhetta

Spomenuli ste množstvo kultúrnych stavieb, ktoré v Osle vznikajú. Je to nové Munchovo múzeum, rastie nová verejná knižnica a tiež nový komplex Národného múzea. Sú do nich zapojení renomovaní architekti, čo je dobré, pretože potom máte kultúru nielen vo vnútri, ale aj zvonku. Keďže ide o veľké investície mesta, znamená to, že úradníci sú si vedomí kvalít architektúry?

Neplatí to všeobecne. Závisí to od konkrétnych politikov, ktorí rozhodujú. Niekedy si totiž vyžaduje poriadnu dávku odvahy, postaviť sa za to, čomu veríte. Väčšinou to vyzerá tak, že sa veľa vecí mení, robia sa kroky dopredu a späť a rozhodovanie o projektoch závisí od politických nastavení.

Snøhetta je momentálne súčasťou projektu revitalizácie celej štvrte Hovinbyen v Osle. Ide o spoluprácu architektov a verejného i súkromného sektora. Ako to funguje?

Základom je kooperačná sieť pod názvom Pådriv, ktorej úlohou je vytvorenie modelu pre udržateľný rozvoj mesta. Ten by sa mohol následne aplikovať aj inde. Nie sú do toho zapojení len architekti a veľké spoločnosti, ale aj inžinieri, rôzne organizácie, malí podnikatelia, dobrovoľníci a občania. Okrem toho je súčasťou aj mesto Oslo a ďalšia národná iniciatíva, ktorá sa volá Husbanken – čo je banka zameraná na financovanie bývania.

Idea je, že keď spojíte všetkých týchto ľudí, ktorí majú chuť sa v tom angažovať, môžete vytvoriť hnací motor pre rýchlejšiu udržateľnú transformáciu. My sme sa podieľali na vytvorení tohto partnerstva, čo nevyhnutne neznamená, že nakoniec konkrétne projekty budeme aj robiť. Zúčastňujeme sa kooperácie, kde je možné navzájom budovať na nápadoch. A vytvoriť viac, než by ste boli schopní sami.

Ide o časť mesta, ktorá bola plánovacím odborom mesta vytypovaná na transformáciu. A padlo rozhodnutie, že z toho chcú mať exemplárny príklad udržateľnej tvorby mesta. Je to pre nás zaujímavé, pretože ide o projekt, pri ktorom sa veci posúvajú dopredu. My sme zadefinovali tri rôzne levely projektov na tomto území, ktoré fungujú ako základné kamene udržateľného mesta. Na základe tohto prístupu spolupracujeme s mestom aj na koncepte smart city, pretože smart city v Osle znamená, že by malo ísť predovšetkým o udržateľné mesto.

Snøhetta súťažila aj o podobu vikingského múzea v Osle. Zdroj: Snøhetta

Vo výstavbe je komplex Gulhaug Torg s jasným udržateľným konceptom. Zdroj: Snøhetta

Štúdio Snøhetta robí projekty po celom svete, ale výrazne ovplyvňujete aj prostredie v Osle. Cítite sa za mesto zodpovední?

Naše nastavenie je také, že chceme vytvárať architektúru, ktorá prispieva k lepšej spoločnosti. A to nielen v Osle či v Nórsku, kde sídlime. Hľadáme možnosti pri všetkých našich projektoch, aj keď pracujeme globálne. Ide o smerovanie, ktorého chceme byť súčasťou.

My silno veríme v udržateľnosť ako dôležitú platformu pre pozitívnu zmenu a našimi stavbami sa snažíme prispievať aj k sociálnej udržateľnosti. Je samozrejme jednoduchšie angažovať sa a priamo sa do toho zapojiť v Osle, keď tu žijete. Pretože vtedy to môžete robiť vo svojom pracovnom ale aj vo voľnom čase. A môžete pri tom ísť aj viac do hĺbky.

Okrem veľkých stavebných projektov robíte aj malé intervencie. Ako napríklad umiestnenie včelích úľov v novej osloskej štvrti Vulkan. Ako k tomu došlo?

Úle sme umiestnili na streche Mathallen, čo je veľká tržnica s potravinami. A jedna z malých firiem tam predáva med. Preto vznikol nápad, že med sa tam nemusí len dovážať, ale môže byť produkovaný priamo na mieste v úľoch. Išlo o ideu, že aj priamo v meste treba hľadať biodiverzitu a prečo teda neumiestniť včelie úly na strechu food marketu? Aby ste dosiahli rýchly transport k miestu predaja. Zároveň sme to robili aj ako dizajnový projekt, čiže nešlo len o to umiestniť tam úle, ale priniesť aj ich tvarom nejakú pridanú hodnotu.