Podnikanie bez vlastnej kancelárie. Coworking je realitným „Uberom“

Tobogán, hojdačka či trampolína. Miesto striktného dress codu a zasadacieho poriadku neformálny priestor s minimom pravidiel. Aj takéto „doplnky“ a trendy dnes oceňujú Slováci na pracovisku. Možno aj preto sa u nás darí coworkingu.

Ide o moderný spôsob podnikania alebo práce vo flexibilnom zdieľanom kancelárskom prostredí. Zmyslom je nebyť len uprostred svojich kolegov a jednej firemnej kultúry, ale vytvárať komunitu rôznych nezávislých odborov alebo firiem.

Obvykle coworkingové centrá využívajú freelanceri, teda profesionáli z rôznych odvetví, ktorí ponúkajú svoje služby viacerým spoločnostiam. Po týchto priestoroch čoraz častejšie siahajú aj rôzne startupy, ale aj firmy korporátneho typu ako napríklad dopravca FlixBus, ktorý využíva iba coworkingy namiesto klasických kancelárií.

„Určite je to budúcnosť. Tieto priestory radi využívajú najmä freelanceri, rôzni IT špecialisti, ale aj startupisti. Tým, že tieto sektory sa čoraz viac rozvíjajú, je predpoklad, že bude po coworkingových miestach aj naďalej vysoký dopyt,“ hovorí Alexander Krajňák, odborník na reality z realitnej kancelárie REMAX.

Coworkingy sa rozbehli po Slovensku

„Každý coworkingový priestor má svoje špecifikácie. Niektoré fungujú v rámci kancelárskych budov ako samostatné priestory so svojimi podmienkami nájmu. Ostatné fungujú ako samostatné budovy určené pre danú službu,“ hovorí pre TREND Reality Tomáš Pecek, riaditeľ oddelenia architektúry a projektového manažmentu realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Väčšina coworkingových priestorov funguje na báze prenájmu konkrétneho miesta alebo zasadačky na vopred dohodnutý čas. Niektoré spoločné kancelárie nemajú presne určený počet stolov, ale priestory sú otvorenejšie a prenájom sa preto ráta podľa počtu pracovníkov.

Napriek tomu, že coworking je u nás pomerne nový pojem, funguje len asi päť rokov, na svetových realitných trhoch je tiež ešte len „v plienkach“. Vznikol pred štrnástimi rokmi ako pokus o netradičný spôsob využitia kancelárií, ale zároveň vytváral priestor pre ľudí, ktorí by inak pracovali izolovaní od spoločnosti doma alebo v rôznych kaviarňach.

Brad Neuberg otvoril prvý oficiálny coworking v roku 2005. Ten bol situovaný v americkom San Franciscu. Snažil sa „kompenzovať neproduktívny pracovný život home officu“. Priestor začínal ako neziskové komunitné centrum, ktoré ponúkalo päť až osem stolov dva dni v týždni. Súčasťou bolo bezplatné pripojenie na internet, spoločné obedy, meditačné prestávky či masáže. Tento coworking fungoval len rok, keď sa zmenil na coworkingové centrum Hat Factory.

Napriek tomu, že väčšina ľudí si pod coworkingom predstavuje miestnosť plnú hlučných ľudí a chaos, nie je to tak. Priestory majú obvykle vytvorenú spoločenskú zónu, oddelenú od pracovnej.

Po freelanceroch aj korporácie

Na Slovensku poznáme predovšetkým usporiadanie, kde prevažujú menší podnikatelia. Vo svete siahajú po týchto priestoroch aj čoraz väčšie spoločnosti, ktoré v rámci interného pracovného manažmentu riešia problémy s vyhorením.

Podľa výskumu Georgetownskej univerzity uverejneného v Harvard Business Review, ktorý sa zaoberá pracovnou výkonnosťou v rôznych odvetviach, ľudia pracujúci v neformálnom prostredí sú o 16 percent výkonnejší a o 125 percent sa u nich znižuje riziko vyhorenia, ktoré je najmä v korporáciách čoraz bežnejším javom. A takmer o polovicu sa zlepšila spokojnosť pozorovaných zamestnancov, ktorí zmenili pracovné prostredie.