Najviac nákupných centier je v Bratislavskom kraji. Budúcnosť je spolupráca s e-commerce

V závere roka 2000 otvorilo svoje brány na Vajnorskej ulici v Bratislave prvé nákupné centrum „západoeurópskeho typu“. O dvadsať rokov neskôr, v roku 2020, už na Slovensku plocha nákupných centier a retailových parkov predstavovala 2,35 milióna m2. Výmera obchodných centier bola evidovaná na úrovni 1,54 milióna m2, retailovým parkom prislúchalo 0,81 milióna m2. V súčasnosti je plocha obchodných centier a retailových parkov dvojnásobne väčšia ako pred desiatimi rokmi.

Najviac sa nakupuje v Bratislavskom kraji, ktorý má zároveň najväčšiu kúpyschopnosť obyvateľstva. „Podľa údajov CBRE Research Bratislavský región zároveň disponuje najväčším počtom nákupných centier a retailových parkov, ktorých plocha na úrovni takmer 700-tisíc m2 tvorí 29 percent z celoslovenskej plochy,“ konštatovala vo svojej analýze analytička Wood & Company Eva Sadovská s tým,že v hlavnom meste dominujú moderné nákupné centrá.

Aupark zmenil majiteľa

TREND koncom apríla tohto roka informoval, že spoločnosť Wood & Company oznámila akvizíciu známeho nákupného centra Aupark Bratislava od Unibail-Rodamco-Westfield. Jeho celková predajná plocha je šesť hektárov s 200 obchodmi, 31 reštauráciami a kinami Cinema City. Wood & Company najprv získa 60-percentný podiel, pri celkovej cene 450 miliónov eur. Zostávajúcich 40 percent sa prevedie postupne v dohodnutých podieloch v rokoch 2022 až 2024. Dokončenie transakcie sa očakáva v prvej polovici tohto roka.

Nižšia saturácia

Zaujímavý, aj keď nie najdôležitejší, pohľad na to, či v Bratislave nie je maloobchodných prevádzok už priveľa, prináša aj ukazovateľ tzv. saturácie, poukázala E. Sádovská. Vyjadruje počet štvorcových metrov retailových plôch na tisíc obyvateľov. V Bratislave sa denne nachádzajú aj ľudia, ktorí dochádzajú za prácou či do škôl. Na území mesta sa tak pohybuje približne 850-tisíc až 900-tisíc ľudí. Pri aktuálnej výmere nákupných centier vyššej ako 430-tisíc m2 predstavuje ukazovateľ saturácie približne 500 štvorcových metrov na 1000 ľudí.

V porovnaní s inými metropolami európskych ekonomík je ukazovateľ saturácie v Bratislave momentálne nižší. „Ani v budúcnosti, po dokončení aktuálne realizovaných väčších retailových projektov, nebude úroveň saturácie v hlavnom meste SR privysoká a v podstate sa dotiahneme na úrovne v hlavných mestách Varšave a Prahe,“ doplnila. Ukazovateľ saturácie však neodráža iné dôležité faktory ako sú kúpna sila obyvateľov či štruktúra a kvalita samotných schém. V štatistike sú totiž zarátané všetky typy centier, od destinačných nákupných centier s veľkou spádovou oblasťou až po sídliskové centrá.

Nákupné centrá sa líšia jedno od druhého. Na ich atraktivitu či návštevnosť vplývajú okrem lokality, dopravnej dostupnosti, či prítomnosti kancelárskych priestorov v okolí aj zloženie obchodov a služieb. Pestrý mix s dostatočným dôrazom na voľnočasové funkcie sa stáva omnoho dôležitejším než kedykoľvek predtým.

Vo viac saturovaných oblastiach budú mať v budúcnosti výhodu prémiové nákupné centrá, ktoré majú dobre rozvinuté vyššie spomenuté funkcie a silnú pozíciu na trhu. Podľa E. Sádovskej bude kľúčová schopnosť prilákať nielen okoloidúcich, ale najmä takých návštevníkov, pre ktorých je samotné centrum destináciou. Práve funkcia nákupného centra ako miesta pre trávenie voľného času sa bude v budúcnosti ešte viac vyvíjať a posilňovať. Toto všetko spolu s ochotou inovovať robí takéto nákupné centrá odolnejšie voči kríze.

Hranice e-commerce

Analytička v súvislosti s e-commerce uviedala, že ten má svoje limity a nedokáže plne nahradiť nakupovanie v kamenných prevádzkach. Pandémia a s ňou súvisiace opatrenia nás preniesli viac do online sveta, ktorý sa stal najmä počas prvých mesiacov doslova až preceňovaným, podotkla E.Sádovská a podľa nej vznikla otázka, či nákupné centrá dokážu konkurovať e-commerce. Rýchlosť návratu zákazníkov a ešte vyššie tržby počas predchádzajúcich uvoľnení však potvrdzujú efektivitu nákupných centier ako distribučného bodu a zároveň ako socializačného elementu. „Spotrebiteľ potrebuje kontakt, poradiť sa, produktu sa dotknúť . Taktiež je časovo efektívnejšie, keď si zákazník vybaví všetko vrátane odvozu tovaru na jednom mieste a v čase, ktorý si na to vyhradil“, hovorí Jan Kubíček z Asociácie nákupných centier.

E-commerce nedokáže nahradiť kamenné predajne a naráža na svoje limity. Trendom sa stáva mix e-commerce a nakupovania vo fyzických prevádzkach. Kamenné obchody zavádzajú e-shopy ako dobrý doplnkový nástroj pre zvýšenie predaja a pre lepšiu komunikáciu a spoznávanie svojich zákazníkov. Ale aj naopak, vo svete e-commerce sa do popredia dostáva model, pre ktorý je kľúčové mať aj kamenný obchod nielen ako showroom, ale aj ako miesto pre vyzdvihnutie tovaru.

„Takto sa to odohráva až v prípade 70 % všetkých e-commerce transakcií. Posledné štúdie ukazujú, že keď sa zníži počet kamenných predajní, klesá rovnako proporčne celkový obrat vrátane e-commerce,“ uviedol J. Kubíček. Preto podľa neho aj veľkí hráči v predaji elektroniky s časovým náskokom v on-line predaji, naďalej udržiavajú a rozvíjajú pobočkovú sieť. Najčastejšie prvou voľbou sú pre nich práve obchodné centrá.