Centrum hlavného mesta Slovenska sa v najbližších rokoch výrazne rozrastie. Bude zahŕňať priestor od súčasného Parku kultúry a oddychu (PKO) až po Prístavný most. Smelé plány bratislavského magistrátu naplnia ústretoví investori, ktorí v doteraz prázdnych či málo využívaných lokalitách sľubujú v najbližších troch rokoch preinvestovať vyše 15 miliárd korún.
Ambicióznej metropole je terajšie centrum pritesné. To však nie je jediný dôvod, prečo sa jeho hranice zväčšia. Hlavným zámerom je naplno využiť potenciál Dunaja.
Hlavnú úlohu v plánoch rozširujúceho sa centra totiž bude hrať jeho nábrežie. Zámerom bratislavskej radnice je dostáť prívlastku, ktorý mesto sprevádza stáročia – krásavica na Dunaji.
V meste život, v Petržalke príroda
„Doteraz toto prirovnanie nebolo presné. Bratislava je položená skôr pri Dunaji ako na ňom,“ usmieva sa riaditeľ sekcie územných programov hlavného mesta SR Bratislavy Tibor Macko. Nábrežná zóna je nevyužitá, čo znižuje aj atraktívnosť mesta pre turistov.
Magistrát sa však podľa vzoru zahraničných miest rozhodol konať. Prvé práce na bratislavskom nábreží by sa mali začať už túto jeseň. Nábrežný pás sa potiahne od karloveskej zátoky až po Zimný prístav v Ružinove.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 36265>Na dunajskom nábreží sa J&T zapáčilo
- 36266>Výstavba v zóne Pribinova zvýši cenu priľahlých lokalít
- 36267>Bratislava sa učí na projektoch európskych veľkomiest
Po celom pravom brehu Dunaja bude oba konce nábrežnej zóny spájať promenáda. Preto je dôležité, aby sa vybudovala celá dĺžka nábrežia a nešlo iba o zhluk stavieb v pririečnej zóne.
„Ak sa máme vyhnúť prielukám, disharmonickým prvkom, musí byť celá dĺžka nábrežia začlenená do jednej štruktúry,“ vysvetľuje T. Macko. „Aby tam bola promenáda mestského typu, aby to tam žilo,“ prízvukuje.
K tomu mesto nabáda aj investorov jednotlivých projektov. A tí nie sú proti. „To je aj náš záujem, heslom je mesto v meste,“ hovorí Peter Korbačka, predseda Predstavenstva J&T Globalu, a.s., Bratislava, potenciálne najväčšieho investora v nábrežnej zóne.
Projekty sa zatiaľ týkajú pravej strany Dunaja a tak by to malo ostať. Na petržalskej strane by sa totiž mal zachovať prírodný charakter nábrežia – s jedinou výnimkou.
Medzi dvoma mostami - Prístavným a Starým – dostane aj najväčšie slovenské sídlisko modernú nábrežnú promenádu. To je však zatiaľ hudba ďalekej budúcnosti.
V súčasnosti totiž iba prebieha súťaž na výber spracovateľa územnej štúdie, ktorá jasne povie, čo v tejto lokalite bude stáť. Podľa T. Macka je to aj ochrana pre investora, ktorý na tomto území bude stavať – a ktorý pozemky kúpi od mesta.
Záujem je veľký, petržalskú stranu by chceli obaja doterajší rozhodujúci nábrežní investori – Ballymore Properties i J&T Global. Svoj záujem dlhodobo deklaruje i pražská firma R.A.D.
„Je nevyhnutné, aby sa neopakovali chyby, ktoré sme urobili v minulosti, keď sme najprv územie predali a až potom sa rozhodovalo, čo sa tam bude stavať,“ tvrdí vedúci oddelenia územného rozvoja bratislavského magistrátu Martin Arpáš.
Nejasné Podhradie
Tak sa to stalo napríklad v prípade bratislavského Podhradia. Najprv sa predávalo – kupcami parciel boli J&T Global a Avant, a.s., Lučenec. A až teraz sa rozhoduje, čo tam vlastne bude stáť.
„Podhradie je najkomplikovanejšou časťou nábrežnej zóny, pretože ide o územie pamiatkovej rezervácie,“ hovorí vedúci oddelenia územného plánovania magistrátu Gabriel Čech. Podľa neho existuje viacero pohľadov na tento problém, ale rozhodujúci bude takisto až územný plán zóny. Ten zatiaľ nie je hotový.
„Prebieha schvaľovanie zadania na jeho spracovanie, v jeho príprave, ktorá sa rodila rok, sme však nič neopomenuli,“ objasňuje T. Macko. Obzvlášť zdôrazňuje „živú konverzáciu medzi mestom a pamiatkármi“. Kľúčový dokument, ktorý jasne povie, čo v Podhradí bude, však nevznikne skôr ako o rok.
Problémom pre investorov budú predovšetkým výškové obmedzenia dané charakterom územia. „Musí byť zachovaná dominancia hradného vrchu,“ spresňuje G. Čech. Okrem hradného kopca však bude Podhradiu dominovať predovšetkým polyfunkčnosť.
Tak to má byť charakteristikou celého nábrežia. „Kombinácia bývania, kancelárií a zábavy má zabezpečiť územiu život – vo dne v noci,“ odrieka nábrežné motto T. Macko. S tým počíta aj nový územný plán mesta, ktorý má byť hotový budúci rok.
Dôležitá rôznorodosť
Najďalej je zatiaľ projekt v Karlovej Vsi, kde je investorom J&T Global. Ten postaví byty, rekreačné a športové areály plánuje postaviť magistrát v spolupráci s mestskou časťou.
„Bude to, samozrejme, závisieť najmä od priaznivého prílevu financií,“ podmieňuje T. Macko. Vybudovaním nábrežia sa však v budúcnosti vyrieši predovšetkým otázka, čo so spiacim PKO. T. Macko ho člení na tri sektory.
Z jednej strany PKO je areál Slovenského hydrometeorologického ústavu. „To je územie, ktoré je z pohľadu mesta stabilizované,“ hovorí. Z druhej strany PKO bude stáť ďalší projekt J&T Global – obchodno-zábavný komplex River Park.
Objekt PKO je v súčasnosti zväčša nevyužitý, čo by magistrát rád zmenil. „V minulosti bolo toto miesto jedným zo stredísk mestského kultúrneho života. Tento čas by sme radi vrátili,“ vysvetľuje M. Arpáš.
Prvým krokom je urbanistická štúdia, ktorou mesto podmienilo realizáciu River Parku. Tú pre J&T Global vypracoval renomovaný holandský architekt Erik van Egeraat.
„Bratislava je jemné a krásne mesto, nie však obrovské, a preto hrá moment rieky veľmi dôležitú rolu,“ hovorí. Podľa neho je nevyhnutné dosiahnuť prepojenie rieky s mestom, čo je „možné len pomocou menších častí, ktoré sa prepoja, a tým sa dosiahne kontinuita“. V tom je zajedno s predstaviteľmi mesta.
„Rôznorodosť jednotlivých projektov je dôležitá, preto je dobre, že investorov je na nábreží viac a projekty spracúvajú aj zahraniční tvorcovia,“ pritakáva T. Macko. Za dôležité považuje ich prepojenie spomínanou promenádou.
Zóna Pribinova
Promenáda má spájať jednotlivé projekty. Z Karlovej Vsi sa bude možné popri Dunaji prejsť až do zóny v okolí Pribinovej ulice. Tu investuje írska firma Ballymore Properties Ltd. desať miliárd korún.
Stavať sa začne na jeseň tohto roku. V okolí budovy Slovenského národného divadla vyrastie prominentná bratislavská štvrť s ambíciami prevziať na seba aj kultúrne dianie. Veľa zelene, oddychové priestory, reprezentačné námestie a park na spôsob londýnskeho Hyde Parku.
„Na to je však potrebné, aby sa dobudovalo národné divadlo – to je alfa a omega, aby bola zóna Pribinova kompletná,“ upozorňuje Branislav Kaliský, konateľ bratislavskej s.r.o. Respect, ktorá pre írskeho developera navrhla budúci výzor zóny Pribinova. Dostavba divadla je však zatiaľ na mŕtvom bode.
Ostatný návrh ministerstva hospodárstva hovorí o tom, že divadlo by mal dostavať súkromný investor, ktorý by za to v ňom získal podiel. Reálne sa však veci nepohli a ďalšia výstavba je zatiaľ zastavená. Aj potenciálni kandidáti na dostavbu prednášajú svoje návrhy o čiastočnej zmene účelu stavby na kongresové centrum iba opatrne.
Mesto by však priestor v okolí zóny Pribinova „vyčistilo“. Z blízkosti budúceho moderného nábrežia sa majú vysťahovať bratislavské podniky Gumon a Kablo.
„Ťažký priemysel chceme dostať na mestské periférie, v strede mesta chceme bielu Bratislavu,“ nechal sa počuť primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. Novú podobu má dostať aj autobusová stanica, ktorá je v tesnej blízkosti zóny Pribinova.
Privatizérom bratislavskej SAD je prostredníctvom svojich dcérskych spoločností slovenská jednotka v developovaní administratívnych a obchodných centier HB Reavis Group, a.s., Banská Bystrica.
Jej finančný riaditeľ Ivan Valent úmysel stavať netají, dodáva však, že je to „záležitosť minimálne dvoch-troch rokov. Nové budovy s integrovanou autobusovou stanicou by mali plniť multifunkčnú úlohu a nadviazať na mestotvorný charakter ostatných projektov v lokalite.“
Protipovodňová ochrana
Všetci investori nábrežných projektov sú navyše povinní vybudovať protipovodňovú ochranu, ktorá bude súčasťou komplexnej ochrany. Jej návrh vypracoval rezort životného prostredia, ktorý by bol rád, keby prispela aj Európska únia z Kohézneho fondu.
„S návrhmi investorov sme pri príprave nášho projektu počítali a vítame ich. Keďže sú pripravované v spolupráci s Povodím Dunaja, je to pre nás garancia ich kvality,“ tvrdí Katarína Nováková, generálna riaditeľka sekcie európskej integrácie a medzinárodnej spolupráce rezortu životného prostredia.
Napríklad v zóne Pribinova bude protipovodňovú ochranu zabezpečovať spomínaný park. „Ten bude nárazovou zónou. Aj používané materiály sú také, aby ich prípadné zaplavenie nepoškodilo,“ tvrdí B. Kaliský.
Foto – Miro Nôta, Vizualizácia - J&T Global, ReSpect
