V ostatných dvoch-troch desaťročiach sa vzťah urbanistov k vode otáča. Voda sa už nevníma ako negatívny živel, zdroj nebezpečenstva, ale ako dynamický element životného priestoru, hovorí pre TREND hlavný architekt Hamburgu Peter Gero.
Príťažlivosť nábrežia rieky dotvárajúcej charakter mesta objavil bratislavský magistrát relatívne neskoro. V európskom meradle ide o jedno z posledných väčších miest, ktoré nevyužíva riečny potenciál. Toto meškanie však na druhej strane poskytuje Bratislave výhodou – možnosť poučiť sa zo zahraničných príkladov. Londýn, Moskva, Amsterdam či Hamburg ponúkajú dostatok možností na štúdium.
Základom je polyfunkčnosť
„Základom pri budovaní nábrežnej zóny je rôznorodosť projektov. Tým je podmienený úspech projektu,“ domnieva sa P. Gero. Kombináciu obchodov, kancelárií a zábavných podnikov musia dopĺňať priestory na bývanie. Čím je projekt funkčne diferencovanejší, tým viac je akceptovateľný obyvateľmi mesta. Užívatelia prinášajú aj hospodársky efekt. „Bratislava uvažuje správne, ak chce mať na nábreží aj bývanie, pretože je dôležité, aby v každej štvrti žili ľudia. S nimi žije aj tá štvrť,“ zdôrazňuje P. Gero.
Prvé európske nábrežné projekty sa chybám nevyhli. „Londýnske Docklands sú nádherné, ich veľká časť však večer po deviatej zíva prázdnotou,“ potvrdzuje Patricius Palla, manažér Ballymore Properties Ltd. Dublin. Táto írska firma postavila značnú časť londýnskych dokov, ktoré boli nevyužitými, špinavými štvrťami.
„Išlo o investorsky nezaujímavé štvrte, dnes sú však súčasťou rozšíreného centra londýnskej City,“ prízvukuje P. Palla. Prvé projekty však doplácali na monofunkčnosť, čo je aj problém iných veľkomiest, a nielen pri revitalizácii nábrežia. Zato súčasťou ostatného londýnskeho projektu Ballymore Properties – New Providence Wharf, je aj sedemsto bytov a dvestolôžkový hotel.
Súčasné projekty revitalizácie nábrežia v Moskve, Budapešti, Amsterdame či Barcelone už vychádzajú z polyfunkčných požiadaviek. Súčasťou prestavby južného brehu amsterdamskej rieky IJ River je Oosterdoks Island, ktorého autorom je ateliér Ericka van Egeraata, ktorý vypracoval aj urbanistické riešenie časti pravého brehu Dunaja v Bratislave.
Ide o spojenie vnútornej časti mesta s novými štvrťami, kde ľudia nielen pracujú, ale i bývajú. Tie vyrástli na mólach starého amsterdamského prístavu.
Hamburské nábrežie
Najväčším nábrežným projektom v Európe je Hafen City v Hamburgu. Celková plocha tohto územia, ktoré bolo kedysi súčasťou prístavu, je 155 hektárov.
„Tým sa mesto zväčší o 40 percent, a to priamo vo svojom strede. Ide o štvrť, ktorá je necelý kilometer od budovy hamburskej radnice,“ zdôrazňuje P. Gero. Základná myšlienka princípu „rastúceho mesta“ je stupňovité rozvíjanie, ktoré potrvá celkove asi dvadsať rokov. No „žiť“ by nová časť Hamburgu mohla začať už o päť rokov.
Na brehoch rieky Labe pribudne päť a pol tisíca bytov a 25-tisíc pracovných príležitostí, múzeá, koncertná sála, obchody, reštaurácie, školy i 1,6 milióna štvorcových metrov administratívnych priestorov. Dobuduje sa aj prístavné centrum pre osobné lode.
Takisto ako v prípade Londýna išlo o zanedbané štvrte plné ruín. Prístav sa z tejto lokality totiž presunul bližšie k moru, a tá zostala prázdna. „Ležala ladom, až kým sa radnica nerozhodla s tým niečo robiť,“ hodnotí pre TREND P. Gero.
Vybudovanie nového centra však nebude lacná záležitosť. „Ide o nákladné projekty, lebo sa nachádzajú na mieste, kde sa strieda príliv a odliv,“ vysvetľuje hlavný architekt Hamburgu. Investori teda, rovnako ako v Bratislave, musia na vlastné náklady zabezpečiť protipovodňovú ochranu.
Po dobudovaní však bude hamburské nábrežie základom živého pulzujúceho mestského prostredia s medzinárodným charakterom. V bytoch vyššieho stredného štandardu nájde domov 12-tisíc nových obyvateľov.
Návštevníci Hamburgu nájdu zase atraktívny priestor parkov a promenád. Nová podzemná dráha bude spájať Hafen City s verejnou dopravnou sieťou mesta. „V tomto sme sa zase poučili na príkladoch z Barcelony a Sydney, kde sú krásne nábrežia prakticky izolované od zvyšku mesta práve kvôli zlej dopravnej infraštruktúre,“ tvrdí P. Gero.
Postupné kroky a diskusia
Ak sa majú nové projekty poučiť z chýb tých predchádzajúcich, je podľa P. Gera nevyhnutná „otvorenosť investorov, komunikácia s mestom a verejná diskusia o rozvoji mesta“. Kvôli zbieraniu skúseností si myslí, že porota, ktorá jednotlivé projekty posudzuje, by mala byť vždy medzinárodná.
„Obohacuje to jednu aj druhú stranu,“ presviedča. Branislav Kaliský, konateľ bratislavskej s.r.o. ReSpect, ktorá pre Ballymore Properties vypracovala projekt bratislavskej zóny Pribinova, si zase myslí, že ak projekt navrhuje zahraničný architekt, mal by spolupracovať s lokálnym partnerom. „Ten je citlivejší k domácemu prostrediu,“ nazdáva sa.
Dôležité je podľa P. Gera napredovať postupnými krokmi. „Londýn sa kvôli olympiáde v roku 1968 začal revitalizovať prirýchlo a takmer naraz. My, aby sme sa vyhli chybám a módnym trendom, sme sa rozhodli ísť opačnou cestou,“ opisuje.
Plochu nábrežia v Hamburgu rozdelili na menšie parcely, ktoré predávajú postupne a postupne sa na nich aj buduje. „To zabezpečí efektívnu kontrolu aj architektonickú pestrosť zóny,“ hovorí.
Foto a vizualizácia – Freie und Hansestadt Hamburg
Budúca podoba osobného prístavu v hamburskej Hafen City.
