6. Aká bude kapacita lanovky a na akom princípe by mala fungovať?

Developer hovorí o tom, že to bude doplnkový dopravný systém. Jeho hlavnou výhodou nebude len ekologický chod, ale aj to, že cestujúci by nemali na spoj čakať viac ako pár sekúnd. „Náš aktuálny odhad je ten, že by sme sa mohli dostať na prepravnú kapacitu tri- až štyritisíc cestujúcich jedným smerom za hodinu,“ naznačuje O. Medvecký. Jedným dychom však dodáva, že denne by mohla lanovka urobiť 20-tisíc jázd, ale toto číslo môže rásť. V HB Reavise pritom pracujú s trojicou variantov.

15 otázok a odpovedí o pripravovanej lanovke v Bratislave

Varianty lanovky Zdroj: HB Reavis

7. Existuje obdobný projekt aj vo svete?

Existuje. Obdobným systémom sa môžu chváliť obyvatelia španielskej Barcelony, britského Londýna či nemeckého Koblenzu. Debaty o vzniku lanovky sa aktuálne vedú aj v Prahe či Ostrave. V hlavnom meste Česka má lanovka spojiť Barrandov s Novými Butovicami, vďaka čomu by sa mohla doprava medzi oboma miestami skrátiť zo súčasných 30 na päť minút.

15 otázok a odpovedí o pripravovanej lanovke v Bratislave

Lanovka v nemeckom meste Koblenz. Zdroj: HB Reavis

8. Koľko času by ušetril človek, ktorý cestuje od Ekonomickej univerzity k autobusovej stanici lanovkou?

Tento údaj investor nevyčíslil. Podľa predbežných odhadov by túto cestu mohla lanovka zvládnuť za deväť minút. Zaujímavo pritom vyznieva porovnanie s autobusovým spojom číslo 88, ktorý dnes spája rovnaké zastávky. V prípade ideálnej dopravnej situácie mu táto trasa trvá sedem minút, čo je o dve minúty menej ako v prípade lanovky. Do komplexu Twin City sa pritom dostanete ešte o minútu skôr. Treba tu však zdôrazniť, že v prípade zhustenej dopravy je tento údaj vyšší. Alternatívou by mohla byť trať pre trolejbusy, keďže most Appolo je na ne pripravený. Aby bola táto forma konkurenčná, mesto by muselo pre trolejbusy vyhradiť špeciálny pruh.

15 otázok a odpovedí o pripravovanej lanovke v Bratislave

Plán spoja číslo 88. ktorý kopíruje trasu lanovky. Zdroj: Imhd.sk

9. Prečo developer žiada o status významnej investície?

Projekt Twin City predstavil developer ešte začiatkom roku 2007. HB Reavis vtedy predpokladal, že nové centrum Bratislavy by mohlo privítať prvých návštevníkov už v roku 2011. Nestalo sa tak, pod čo sa podpísala nielen kríza, ale aj byrokracia. „My sme pred jedenástimi rokmi kúpili pozemky na Mlynských Nivách. To je absolútne neefektívne. V zahraničí to funguje tak, že mesto pripraví územie, dotiahne infraštruktúru a investor môže rovno stavať. Tam sa darí stavať zväčša do jedného roka od akvizície. U nás to trvá desať rokov,“ poukazuje na dlhé čakacie lehoty A. Rác.

Aj preto sa HB Reavis rozhodol, že požiada o štatút významnej investície, ktorá by mu priniesla viacero výhod. Hlavnou a najžiadanejšou sú časové úľavy. „Významná investícia je nástroj na to, ako to urobiť efektívne a rýchlo,“ pripúšťa generálny riaditeľ slovenskej odnože developera.

10. Prečo sa HB Reavis ponáhľa?

Je verejným tajomstvom, že v lokalite prebiehajú preteky o to, kto otvorí nové nákupné centrum skôr. Rozšírenie nákupnej plochy o ďalších 25-tisíc štvorcových metrov totiž avizuje aj Eurovea, ktorá bude lákať aj na predĺženie nábrežnej promenády. Práve lanovka by mohla byť v tomto prípade dobrým marketingovým nástrojom, ktorý strhne pozornosť na stranu Stanice Nivy. Aj preto HB Reavis hovorí o tom, že by chcel lanovku spustiť hneď pri otvorení stanice a nákupného centra.