11. Kto bude financovať stavbu lanovky?
Len HB Reavis. Tento bod bol jasný už pri predstavení celého projektu. Náklady na výstavbu lanovky vyčíslil investor na 50 miliónov eur. Ďalších 30 miliónov eur má zhltnúť výstavba parkovacieho domu.
Stanica Nivy - nový bulvár na Mlynských nivách Zdroj: HB Reavis
12. Kto bude financovať prevádzku lanovky?
Možno aj mesto a župa. Táto otázka ešte nie je vyriešená, investor však naznačuje, že bude potrebovať pomoc. „Tento zámer nemôže fungovať bez spolupráce mesta, kraja a súkromného investora. Takto fungujeme aj dnes cez spoločnosť Slovak Lines,“ hovorí A. Rác.
V Petržalke pritom investor hovorí o vzniku novej železničnej zastávky, ktorá by mala rozšíriť možnosti celého projektu. „Myšlienka sa netýka mesta, ale celého regiónu. My cielime na ľudí, ktorí cestujú z regiónu. Asi 80-tisíc ľudí prechádza Hlavnou stanicou, ktorá je v hroznom stave. Stačí presmerovať len tretinu týchto ľudí,“ vysvetľuje A. Rác.
Práve začlenenie do integrovanej dopravy by projektu mohlo zabezpečiť aj dotovanie zo strany župy, resp. mesta. Tento krok je v podstate logický. Ak by lanovka nebola súčasťou integrovanej dopravy, využívali by ju len turisti a jej vyťaženosť by bola malá.
13. Aký je postoj mesta a župy k projektu?
Rozdielny. Kým župa na čele s Pavlom Frešom neskrýva nadšenie z predloženého zámeru, mesto je voči nápadu opatrnejšie. „Bratislavčania už majú skúsenosti s rôznymi sľubmi, predstavami a víziami. Kým však nie je na stole konkrétny návrh, obsahujúci konkrétne riešenia napojenia na nosné dopravné systémy v meste, posúdenie vplyvov na dopravu, návrh vysporiadania pozemkov a v neposlednom rade financovanie, dovtedy takéto návrhy stále vnímame v rovine vízie, nie v rovine projektu,“ znelo oficiálne stanovisko vedenia mesta.
Predseda komisie dopravy a informačných systémov Jozef Uhler poukazuje na to, že na stretnutie s developerom čakajú. „Žiadne rokovania s investorom ešte neboli. Mali by sme sa sním stretnúť v druhej polovici apríla,“ prezradil pre TREND Reality. Podľa jeho slov však v tomto smere dôležitú úlohu zohráva využiteľnosť trate. „Nemyslím si však, že sa ľudia z Petržalky potrebujú dostať na autobusovú stanicu,“ konštatuje a dodáva, že v tomto smere by pomohlo, keby lanovka končila niekde pri zastávke električky.
Župa zase zdôrazňuje hlavne regionálny rozmer. „Pre nás to má zmysel vtedy, keď to bude napojené na železničnú a autobusovú dopravu. Našim najväčším prianím je prekročenie Dunaja,“ uviedol na konferencii P. Frešo.
14. Prečo nespojil HB Reavis sily s J&T Real Estate, ktorý je v lokalite tiež aktívny?
Na priamu otázku odpovedal A. Rác zaujímavo. „Konkurent prišiel s ambíciou vybudovať električku, ja to vnímam ako spoluprácu. Jej výsledkom môže byť realizácia lanovky aj električky,“ myslí si generálny riaditeľ slovenskej odnože HB Reavis. Investovať do dopravného riešenia pritom prejavili záujem obaja developeri. J&T Real Estate však uprednostnil variant s električkou, ktorá prechádza po Pribinovej a neskôr pokračuje na Košickú ulicu.
Mapka navrhovaného rozšírenia električkových tratí Zdroj: J&T Real Estate
15. Do akej miery je celý projekt reálny?
HB Reavis presviedča všetky strany, že to s projektom lanovky myslí vážne. Fakt je ten, že developer je odkázaný na spoluprácu so župou a mestom. Kým v prvom prípade sa stretol s podporou, v druhom je situácia neistá. Aj preto developer myslí na všetko. „Nepomôže nám mesto, kraj a napríklad vláda? Naozaj sa nič nestane. Zámer sa nezrealizuje a my peniaze investujeme niekde inde,“ hovorí A. Rác.
