Nové byty sa vlani predávali vo Viedni za priemernú cenu tesne nad tritisíc eur za štvorcový meter. Medziročne pritom zdraželi o takmer desať percent.
Rakúska metropola si tak podľa štúdie Index nehnuteľností (Property Index) poradenskej spoločnosti Deloitte posilnila pozíciu na čele cenového rebríčka nového bývania v strednej Európe. Na druhom mieste je Praha s cenou nových bytov okolo 2 500 eur za štvorcový meter, ktorá však medziročne mierne klesla.
V rámci celej Európy sú tradične najdrahšie novostavby vo vnútornom Londýne, ktoré naďalej pokračujú v náraste. Priemerná cena za štvorcový meter tu vlani dosiahla takmer desaťtisíc eur.
Štúdia porovnávala trh nehnuteľností na bývanie za minulý rok v dvanástich krajinách Európy a Rusku. Slovensko však medzi nimi nie je.
V Bratislave sa vlani podľa analýzy spoločnosti Bencont Investment priemerná ponuková cena nového bytu pohybovala okolo 2 260 eur za štvorcový meter, reálne sa byty predávali za necelých 2 100 eur za štvorec.
Z porovnania s údajmi zo štúdie Deloitte vyplýva, že Bratislava je drahšia ako Budapešť (1 198 eur/m2) aj Varšava (1 656 eur/m2). Budapešť dokonca zaostáva aj za Brnom.
Najvýraznejší cenový rast nových bytov zaznamenali vlani v Berlíne (13 percent), Londýne (12 percent) a Moskve (11 percent). Najväčší pokles vo Varšave (8 %) a Amsterdame (7 %).
Štúdia porovnávala aj rozdiel medzi cenami nehnuteľností v hlavnom meste a priemerom krajiny. „Praha je jedným z mála európskych miest, kde ceny nových rezidenčných nehnuteľností naďalej prekračujú priemer danej krajiny viac ako dvojnásobne. Podobne sú na tom Londýn, Berlín, Frankfurt, Hamburg či Paríž,“ uvádza Diana Rádl Rogerová, partnerka v Deloitte zodpovedná za odvetvie nehnuteľností v strednej Európe.
Porovnanie ceny novostavieb v Bratislave z analýzy Bencontu a priemernej ceny nehnuteľností za vlaňajšok podľa Národnej banky Slovenska stanovuje tento pomer u nás na 1,8-násobok.
Výrazne sa líši aj dostupnosť bývania. „Kým v Dánsku je na zaobstaranie nového bývania potrebný 2,2-násobok priemerného ročného hrubého príjmu, v Rusku treba počítať s 10,1-násobkom,“ porovnáva D. Rádl Rogerová. V Česku vyjde nový byt na sedem hrubých ročných platov, je tak dostupnejší ako v Maďarsku, Poľsku či Taliansku.
Najintenzívnejšie spomedzi porovnávaných krajín sa nové byty vlani budovali vo Francúzsku a Rakúsku. Celkovo sa intenzita bytovej výstavby v Európskej únii znížila z 3,9 dokončených bytov na tisíc obyvateľov v roku 2011 na vlaňajších 3,3.
Porovnanie bytového fondu ukázalo, že najviac sa tlačia obyvatelia Poľska, kde veľkosť bytového fondu zaostáva o štrtinu za priemerom EÚ. Najviac bytov na tisíc obyvateľov bolo vlani v Španielsku a Francúzsku.
Osobné vlastníctvo najviac dominuje v Maďarsku a Španielsku, najviac domácností je v podnájme v Nemecku a Dánsku. Iné formy vlastníctva, ako napríklad družstevné, sú najrozšírenejšie v Česku a Poľsku.
Najvyššie náklady na bývanie zo sledovaných krajín vykázali vlani Dánsko a Veľká Británia, priemer únie prekročili o 82 respektíve 36 percent. Najnižšie boli opäť v Maďarsku a Poľsku, v Česku dosiahli takmer 60 percent priemeru. Na Slovensku neexistujú oficiálne údaje porovnateľné s väčšinou dát z analýzy Deloitte.
Foto na titulke – Flickr
Grafy – Deloitte, Property Index
