Slovensko v počte nájomných bytov zaostáva. Na bývanie sa čaká roky

Mladý pár z malej obce na východe Slovenska sa rozhodol presťahovať za prácou do krajského mesta. Spoločný život chcú odštartovať v nájomnom byte, ale ceny súkromníkov sa im zdajú privysoké. Chceli by využiť lacnejší variant v obecnom nájomnom byte, ktorý poskytuje mesto. Na bytovom odbore magistrátu ich čaká nepríjemné prekvapenie. Aj keby splnili všetky podmienky na získanie bytu, na niekoľko rokov by sa ocitli na zozname čakateľov bez istoty, že byt nakoniec aj dostanú.

Podobné príbehy sú realitou na celom Slovensku. Štátom dotovaných bytov s nízkym nájmom je žalostne málo. Už dávno pritom nejde len o bývanie pre sociálne ohrozené skupiny s malým príjmom. Mestá ich ponúkajú aj mladým ľuďom, ktorí sa chcú osamostatniť, dôchodcom alebo zdravotne postihnutým osobám. Výška nájomného je vďaka dotácii z ministerstva dopravy a úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) regulovaná. Cena nájmu sa pritom môže pohybovať okolo dvesto eur.

Najhoršie v rámci V4

Slovensko je v rámci štatistík bývania v EÚ raritou. V krajinách Únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 20 do 60 percent z celkového bytového fondu. Na Slovensku je to približne len šesť percent. Naopak, viac ako 90 percent Slovákov býva vo vlastnom byte či dome. Spôsobila to najmä masívna privatizácia bytov v 90. rokoch. Štát predával do osobného vlastníctva štátne aj družstevné byty. To zároveň podporilo preferenciu ľudí nehnuteľnosť skôr vlastniť, než ju len využívať a bývať v podnájme.