Developerská spoločnosť MartinDevelopment, ktorá chce v bratislavskej Vrakuni vybudovať projekt Rosenhaus, sa ohradzuje voči tvrdeniam a obvineniam vedenia mestskej časti. Považuje ich za nepravdivé a zavádzajúce. Zdôrazňuje, že postupuje v zmysle platného stavebného povolenia, ktorého platnosť mal v roku 2014 potvrdiť aj Najvyšší súd SR.
„Striktne odmietame ničím nepodložené tvrdenia a obvinenia zo strany vedenia mestskej časti. Informácie, ktoré starosta (Martin Kuruc, pozn. TASR) prezentuje, sú nepravdivé a zavádzajúce,“ uviedla pre TASR Beata Humeníková zo spoločnosti, podľa ktorej vedenie samosprávy v tejto veci mnohé fakty ignoruje a neprezentuje.
Mestská časť minulý týždeň v tejto veci vyzvala investora zdržanie sa akýchkoľvek prác na pozemku, keďže podľa nej nemá platné stavebné povolenie, ako aj na okamžité odstránenie plota, ktorý má byť tiež postavený neoprávnene. Starosta poukázal na to, že sa spoločnosť odvoláva na vecné bremeno vydané na pozemok, samotný pozemok však patrí stále hlavnému mestu.
Štát nestíha stavať rovnako rýchlo ako developeri. Tí ho nemôžu suplovať
Spoločnosť však oponuje. Tvrdí, že oplotenie postavila na základe vecného bremena, práva stavby bytového domu, ktoré je na pozemku zriadené od roku 1998 a platného stavebného povolenia. „Nevidíme najmenší dôvod na odstránenie oplotenia. Stavebné povolenie a stavebný zákon ukladajú povinnosť oplotiť stavenisko,“ konštatuje.
Pravdou je podľa Humeníkovej len to, že Okresný súd Bratislava II koncom augusta 2020 zamietol návrh mestskej časti na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výstavby bytového domu a to z dôvodu, že nie sú splnené zákonné požiadavky na vydanie takéhoto opatrenia. „Keďže starosta s návrhom na súde neuspel, snaží sa výstavbe zabrániť, podľa nášho názoru, nezákonným zasahovaním do kompetencie iných orgánov,“ podotýka Humeníková s tým, že spoločnosť už voči tomuto konaniu podniká právne kroky.
Je Istropolis socialistický relikt, ktorý treba zbúrať? Developer sa už rozhodol
Developer deklaruje, že je pripravený na konštruktívnu debatu so všetkými subjektmi, ktoré majú reálny záujem konať a zmierniť dosahy pre obyvateľov. Komunikáciu s vedením mestskej časti inicioval už v marci, keď sa stal stavebníkom. Poukazuje na to, že podľa požiadaviek starostu predložil viacero úprav. Týkali sa úpravy vjazdu a výjazdu na pozemok a zníženia výšky stavby. Deklaroval ponechanie, respektíve výsadbu novej zelene, vytvorenie nového detského ihriska či občianskej vybavenosti. Predložil tiež viaceré alternatívy vybudovania dočasných parkovacích miest, v tejto veci chce investor pokračovať v rokovaniach s hlavným mestom.
Na margo komunikácie starosta minulý týždeň pripustil, že investor má trocha pravdu, keď tvrdí, že s ním vedenie mestskej časti nekomunikuje. „Lebo nemám dôvod s ním komunikovať, a tu nechcem tú stavbu,“ povedal Kuruc. Poukázal tiež na to, že podľa návrhu, ktorý dostal, "znížil“ investor počet bytov zo 107 na 113, výšku budovy znížil tak, že z každého podlažia zobral 15 až 20 centimetrov a náhradné parkovanie navrhol na pozemkoch, ktoré mu nepatria, a bez súhlasu majiteľa.
Developeri počas karantény spomalili, no zastaviť nemusia
„Je pozoruhodné, že mestská časť dlhodobo tolerovala využívanie pozemku dotknutého výstavbou na parkovanie, napriek tomu, že na ňom nikdy nebolo zriadené parkovisko a užívanie chodníka ako vjazdu a výjazdu na danú plochu je priestupkom,“ dodáva investor. Hlavné mesto zatiaľ na otázky TASR neodpovedalo.
Mestská časť požiadala tiež o vymazanie z katastra, kde je stavba už zapísaná, hoci tam žiadna nestojí.
