Ceny bývania: juh proti severu

Na konci roka zostali za celú úniu iba o 0,1 percenta nižšie ako pred rokom. Eurozóna si pripisovala o čosi horšie výsledky a priemer v poslednom štvrťroku bol 1,4 percenta pod vlaňajšou sumou.

No kým v jarných a letných mesiacoch už došlo v eurozóne aj únii ako celku k obratu a ceny medzikvartálne mierne podrástli, v poslednom štvrťroku opäť klesli – za EÚ o 0,3 a za menovú úniu o 0,7 percenta.

Najvyšší pokles zaznamenali Maďarsko (-1,8 %), Španielsko (-1,3 %), Taliansko a Dánsko (-1,2 %). Najväčšie zdraženie pocítili v Lotyšsku (+2,7 %), Litve, Estónsku (zhodne +2,6 %) a Írsku (+2,5 %). Slovensko si pripísalo podľa Eurostatu jednopercentný nárast.

Za celý rok najvýraznejšie klesli ceny v Chorvátsku, o 14,4 percenta. Pokles sa však postupne znižoval a výrazne to bolo viditeľné po júlovom vstupe do únie. Kým počas prvých dvoch štvrťrokov klesli ceny o 7,7 resp. 6,5 percenta, za júl až september už len o necelé percento a v posledných troch mesiacoch už nepatrne rástli.

Pokles cien sa postupne zmierňoval aj v krízou najviac zasiahnutých krajinách Španielsku, Portugalsku a Taliansku. Írsko už zaznamenalo obrat k rastu. Ešte v prvom štvrťroku boli ceny medziročne o tri percentá nižšie, koncom roka už boli v pluse o vyše šesť percent. Údaje z Grécka Eurostat celý rok nezverejňoval.

Situácia sa počas roka postupne čoraz viac zhoršovala na Cypre a v Slovinsku. Ostrovná krajina skončila za celý rok v druhom najväčšom mínuse o takmer desať percent. Slovinský trh zažil koncom roka obrat k rastu a prepad sa výrazne skorigoval z vyše šiestich na dve percentá.

Na opačnom konci sa vynímalo Estónsko, kde ako v jedinej krajine EÚ narástli ceny za celý rok dvojciferným tempom. Výrazne sa zvýšili aj v Lotyšsku, Švédsku a Írsku.

Z významných trhov neboli k dispozícii údaje z Nemecka, Rakúska a Poľska.