V Bratislave neprekvapí predaj „z papiera“
Takéto úplne nové štvrte nevznikajú len v Bratislave, ale aj v Trnave, Košiciach či Martine. Developeri vnímajú odlišný prístup klientov v hlavnom meste a menších sídlach, nehovoria však o zásadne rozdielnych preferenciách či náročnosti.
„Najväčší rozdiel v pripravenosti klientov v Bratislave a Košiciach vidím hlavne pri zmluvnej dokumentácii. Predaj novostavieb (z papiera) má isté zmluvné špecifiká, na ktoré sú klienti v Bratislave už zvyknutí viac ako v Košiciach,“ porovnáva M. Pauer. Cresco stavia v hlavnom meste Slnečnice, v Košiciach Mlynskú baštu.
M. Padych z Penty, ktorá začala s výstavbou bývania práve v Košiciach projektom Nová Terasa, vidí rozdiel najmä vo veľkosti požadovaných bytov. „Klienti v Košiciach si žiadajú väčšie byty. V Bratislave je skôr tlak na optimalizovanie výmery bytov tak, aby boli čo najefektívnejšie, čo je samozrejme, spôsobené aj vyššou cenou na štvorcový meter,“ vysvetľuje.
Nová Terasa 2 je dokončená Zdroj: Penta Investments
Kým v Bratislave sú ľudia zvyknutí na predpredaj „z papiera“, teda ešte pred začiatkom výstavby, a následne čakajú na byt aj dva roky, v Trnave je podľa P. Kaveckého situácia iná. „Predpredaj sa rozbieha pomaly a najväčší záujem o kúpu je vo fáze po dokončení hrubej stavby, keď už klient stavbu vidí a vie si ju ľahšie predstaviť. Po dokončení hrubej stavby sa v rozmedzí troch mesiacov často vypredá aj polovica ponuky,“ približuje skúsenosti Lucronu z projektu Arboria Park.
Väčšie rozdiely v prístupe kupujúcich vidno skôr v menších mestách. „V Martine je stále úplne najdôležitejšia cena a spôsob financovania. Lokalita a dopravná dostupnosť či občianska vybavenosť sú tu oproti Bratislave oveľa menej podstatné. Nie je tu ani taký dopyt po parkovaní,“ opisuje Martin Šimurda, konateľ Bencont Development, developera projektu Nový Martin.
Najrýchlejšie idú dvojizbáky a terasové byty
I keď medzi jednotlivými projektmi sú veľké rozdiely v lokalite, cene, štandarde a segmente zákazníkov, ktorých oslovujú, všeobecne sa dá zhrnúť, že najrýchlejšie sa predávajú dvojizbové byty na vyšších podlažiach a tie, ktoré sú niečim výnimočné a v projekte ich je málo.
Popri terasových bytoch na najvyšších podlažiach k takýmto žiadaným patria aj byty s predzáhradkou. V projektoch sa nielen preto objavujú čoraz častejšie. „Ľudia, ktorí obývajú byty s predzáhradkami, sú v užšom kontakte s okolím a preto sa viac zaujímajú, čo sa okolo domu deje. Zvyšuje to bezpečnosť a podporuje komunikáciu medzi susedmi a vznik komunity,“ vysvetľuje význam predzáhradiek architekt Igor Lichý, predseda predstavenstva ITB Development.
Arboria - Východná - terasa na prízemí Zdroj: TREND Reality
Platí, že menšie štartovacie byty sa predávajú ľahšie, lebo ich kúpu faktor ceny ovplyvňuje viac ako pri väčších bytoch pre rodinné bývanie, kde klientské rozhodnutie trvá spravidla o niečo dlhšie, podotýka P. Kavecký.
Po kúpe bytu ľudia „žijú“ so svojim projektom, keď cez sociálne siete sledujú priebeh výstavby a novinky okolo projektu. Takto sa zároveň už dlho pred nasťahovaním začína vytvárať komunita budúcich susedov, neskôr si organizujú zveľaďovanie okolia či spoločné akcie.
Mení to aj prácu developerov. „Tým, že sa klient dostáva stále viac do popredia, firmy čoraz častejšie pracujú s dátami a marketingovými prieskumami, aby boli v reálnom čase schopné reagovať na klientské potreby,“ opisuje zmeny P. Kavecký. K tomu okrem komunikácie cez sociálne siete patrí aj organizovanie dní otvorených dverí na stavbách, zariaďovanie vzorových bytov či používanie virtuálnej reality na obhliadku budúceho bytu a výber štandardu.
