Výškové drevostavby aj na Slovensku? Možno vyrastú v projekte Palma

Keď na začiatku júla predseda predstavenstva developerskej firmy Corwin Marián Hlavačka spomenul v rozhovore pre Dennik N, že jeho firma plánuje postaviť v projekte Palma na Račianskej ulici v Bratislave kancelársku budovu z dreva, málokto tomu venoval pozornosť. TREND sa už vtedy pýtal developera, či má jeho plán už reálnu podobu. Nemal, keďže celý projekt je ešte len vo fáze prípravy. Teraz tento zámer naberá reálnejšie kontúry.

„Boli by sme radi, ak by sme z dreva mohli v Palme postaviť jednu obytnú a jednu kancelársku budovu. A to aj napriek tomu, že náklady na takéto stavby vychádzajú vyššie, než v prípade klasických železobetónových konštrukcií,“ hovorí Samuel Csáder, projektový manažér Corwinu.

Developer tvrdí, že chce byť prvý v Česku a na Slovensku, ktorý prinesie na trh takýto druh stavby. Odborníci na drevostavby pre TREND potvrdili, že aspoň na Slovensku zatiaľ naozaj nie je žiadna výšková kancelárska drevostavba. Síce existujú drevostavby, ktoré majú viac podlaží, ale sú to prevažne hotely, penzióny a súkromné domy.

Inšpirácia vo svete

Na svete už stojí veľa výškových stavieb z dreva. Pre inšpiráciu slovenskí developeri ani nemusia chodiť ďaleko. Napríklad budova HoHo vo Viedni v štvrti Seestadt, stojí už dva roky, je vysoká 84 metrov a má 24 podlaží. Jej výstavba stála 65 miliónov eur.

Drevená výšková budova s bytmi Wenlock Cross stojí už päť rokov v Londýne. Najvyššia drevená budova na svete je Mjøstårnet v nórskom meste Brumunddal má 85,4 metra a 18 poschodí.

Všetky sú ukážkou, že moderné drevené stavby sú nielen ekologické, ale dokážu ponúknuť priestory s vysokým užívateľským štandardom.

"Veža HoHo vo Viedni v čase svojho vzniku prekonala legislatívne možnosti platné v čase jej výstavby v Rakúsku. Autori projektu a investor presvedčili zodpovedné orgány, že stavba je bezpečná. Som presvedčená, že práve toto by mohla byť cesta pre Slovensko," myslí si Katarína Geburová, architektka z firmy Domesi, ktorá sa špecializuje na stavbu drevodomov s masívnych panelov.

Prvé lastovičky doma

Problém je, že na Slovensku aktuálne nie je možné postaviť stavbu ako napríklad vežiak HoHo vo Viedni, ale ani oveľa nižšie budovy z dreva. Bránia tomu prísnejšie stavebné normy.

Pritom tu máme dostatok firiem i odborníkov, ktorí sú schopní takúto budovu postaviť. Drevostavbám sa už u nás roky venujú napríklad architekti z ateliéru Pokorny architekti či Bjørn Kierulf, spolumajiteľ architektonickej firmy Createrra.

"Som presvedčený, že na Slovensku je potenciál takúto stavbu pripravovať so zámerom povzdbudiť lokálny trh. To je možné len cez masívnu participáciu slovenských profesionálov," myslí si Pavol Pokorný z ateléru Pokorny architekti.

Developer však avizuje, že  minimálne na konzultácie bude musieť osloviť odborníkov zo zahraničia, ktorí majú s drevostavbami väčšieho rozsahu a konštrukčnej náročnosti oveľa viac skúseností.

Na Slovensku aj v Česku však už pribúdajú nižšie drevostavby komerčného charakteru a verejné budovy. Firma Domesi napríklad stavia administratívnu budovu Glock Forst v Partizánskom, a dokončila už aj škôlku z dreva v Česku. 

Náš západný sused je v tomto segmente pred nami, hoci normové požiadavky  sú tam rovnako prísne ako u nás.