Slovenský plán obnovy a odolnosti, ktorý kladne prijala Európska komisia (EK), má pre nás hodnotu 6,3 miliardy eur. Túto dobrú správu v Bratislave oznámila v pondelok predsedníčka eurokomisie Ursula Von der Leyenová.
Súčasťou plánu je aj dlho očakávaná obnova verejných budov.V mestách a obciach je veľa verejných budov, ktoré potrebujú nielen základnú opravu a údržbu, ale zásadnú zmenu, aby vyhoveli moderným požiadavkám.
Investície do klímy
Podľa Zastúpenia EK na Slovensku pôjde z plánu obnovy na reformy a investície v oblasti klímy, ktoré sú jednou z priorít, 43 percent prostriedkov. Plán zlepší najmä zdravotnú starostlivosť, zreformuje a digitalizuje verejnú správu, prispeje k ochrane klímy cestou rozsiahlej renovácie budov a čistejšej dopravy a zlepší vzdelávanie.
Nemocnica Bory je stavebne takmer spolovice hotová
Napríklad z grantov Európskej únie z plánu obnovy máme renovovať staré a stavať nové nemocnice, na to sme dostali balík 988 miliónov eur. Ďalších 141 miliónov eur investujeme do predškolských zariadení, ktoré pomôžu ženám pri nástupe do zamestnania.
Projekty v zásobníkoch
Obnova verejných budov a výstavba nových je často diskutovanou témou na verejnosti aj v odborných kruhoch. Plán dáva v tomto smere príležitosti. Sme na ne pripravení?
Analytik Richard Paksi z platformy Budovy pre budúcnosť reagoval pre TREND, že nie je možné povedať, že by všetky rezorty mali pripravené projekty v zásobníkoch. „Podľa mojich informácií je na tom najlepšie ministerstvo zdravotníctva, ktoré už pracuje s určitou časťou projektov výstavby alebo obnovy nemocníc,“ naznačil. Rezort dopravy a výstavby mal podľa analytika robiť prieskum medzi samosprávami z pohľadu obnovy verejných pamiatkovo chránených budov, ale inak nemožno hovoriť o projektoch v zásobníkoch.
Koordinácia ministerstiev
Riaditeľka platformy Katarína Nikodémová doplnila Paksiho, že kľúčová bude koordinácia medzi ministerstvami. Pre úspešnú realizáciu treba jednotné kritéria pre budovy, ale zatiaľ to z plánu obnovy nie je jasné. Cieľom Národnej implementačnej a koordinačnej autority by podľa nej mali byť jednotné kritériá z hľadiska energetickej efektívnosti, udržateľnosti a iných kvalitatívnym požiadavkám na budovy pre investície do obnovy alebo výstavby budov.
Aspoň základná obnova
V pondelok zverejnili platforma Budovy pre budúcnosť a Slovenská klimatická iniciatíva výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý pre nich začiatkom júna spracovala agentúra Focus. Zúčastnilo sa na ňom 1 011 respondentov v dňoch 2. až 9. júna 2021.Ukazuje, že verejnosti nie sú verejné budovy ľahostajné. Napríklad asi tretina (32 percent) slovenskej verejnosti si myslí, že verejné budovy v jej okolí by si zaslúžili aspoň základnú obnovu a 29 percent opýtaných mieni, že verejné budovy by si zaslúžili hĺbkovú komplexnú obnovu. Len päť percent nevedelo odpovedať k téme obnovy verejných budov.
Koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková uviedla, že verejnosť vníma obnovu budov štátnych aj obecných úradov, škôl, zdravotníckych zariadení, domov kultúry, či niektorých budov športovej infraštruktúry ako veľmi dôležitú.
