Dôležitosť územného plánovania pre budúcnosť Bratislavy, miest a obcí v regióne vyzdvihli účastníci panelu o Prioritách územného rozvoja kraja a využití potenciálu Dunaja počas realitnej konferencie TRENDu Ako sa buduje nová Bratislava (28. 9.).
Hlavné mesto a jeho okolie sú spojené nádoby, čo sa odráža v mnohých oblastiach života. Riešením je spolupráca samospráv, štátu a podnikateľského sektora.
Preťažené cesty
Cestné komunikácie sú obojsmerne vyťažené až preťažené individuálnou automobilovou dopravou a koľajová doprava nemá toľko priestoru, aby mohla odľahčiť nápor na cesty. To súvisí aj so stavom ovzdušia v Bratislave a chorobami dýchacích ciest.
Nedostatočnú školskú infraštruktúru v satelitných obciach si rodičia detí často sanujú práve v hlavnom meste, kde pracujú. To však neprispieva k ďalšiemu rozvoju v samosprávach, kde bývajú.
Satelitné mestečká
Niektoré obce v blízkosti Bratislavy sa za minulé desaťročia zmenili na satelitné mestečká rodinných domov a malých bytoviek bez potrebnej vybavenosti pre svojich nových občanov. To je vizitkou konkrétnych samospráv, ktoré mali v rukách územné plánovanie a budúcnosť obce.
Výsledky tohto vývoja „žne“ súčasná samospráva a musí ich riešiť, aby problémy sa neprehlbovali.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba na ilustráciu uviedol, že „ročne prichádza do regiónu vyše 8 000 nových obyvateľov v produktívnom veku, ktorí potrebujú pre deti základnú a materskú školu“. Obce v okolí si podľa neho nezaslúžia, aby boli nocľahárňou pre Bratislavu.
Starosta Hrubej Borše Ján Klačko si vie predstaviť existenciu podmienok ako výstavba potrebnej infraštruktúry rôzneho typu, ktorých naplnenie by predchádzalo stavbe bývania.
Rezerva pre koľajovú dopravu
Predseda J. Droba s námestníčkou bratislavského primátora Tatianou Kratochvílovou vidia východisko v aktívnej preferencii a zlepšení podmienok pre koľajovú dopravu na území kraja a mesta.
Námestníčka primátora v tejto súvislosti pripomenula, že na území mesta je 70 kilometrov koľajových tratí a nie všetky komunikácie a ich výstavbu spravuje mesto.
Treba podľa nej napĺňať územné plány a riadiť sa strategickými dokumentami, ktoré sú určené pre dopravu, školstvo, výstavbu kanalizácie či sociálne veci.
Starosta Klačko a starostka Chorvátskeho Grobu Vladimíra Vydrová oceňujú pomoc krajskej samosprávy v rámci jej možností.
Starostka Vydrová považuje za dôležité, „aby v územnom pláne obcí ostala zachovala územná rezerva pre koľajovú dopravu“. Napríklad v jej obci pripravujú nový územný plán, od roku 2001 bol vyše 10-krát zmenený.
Výzva pre logistiku
Cesty bratislavského regiónu využívajú aj vozidlá logistických firiem, ktoré zásobujú tovarom ako podniky, verejnú a štátnu správu, tak individuálnych klientov. Ich počet stúpol v porovnaní so situáciou pred pandémiou, upozornil slovenský regionálny riaditeľ logistickej spoločnosti CTP Stanislav Pagáč.
Podľa jeho názoru by mali developeri postaviť centrá mimo mesta, kde by tovar preložili z veľkokapacitnej dopravy na menšie autá či iný dopravné systémy.
Denne dochádza do Prahy 300-tisíc ľudí
Medzi hosťami konferencie v sekcii Bratislava 2030 - územný plán a riadenie rozvoja mesta, rozvojové územia bola Adriana Krnáčová, rodáčka z Bratislavy, bývalá primátorka českého hlavného mesta Praha (2014 - 2018).
Podobne ako Bratislave je v Prahe dlhodobo nedostatok nových bytov. Jednou z ciest ako ich získať, je revitalizácia bývalých priemyselných území brownfieldov.
„V súčasnosti sa darí niektoré brownfieldy zrealizovať, začalo sa stavať v Karlíne, na Smíchove, videli sme projekt Novej Waltrovky. Záujem je, ale cesta nie je niekedy tŕnistá,“ povedala pre TREND. Čaká, kým sa reálne začne výstavba nájomných bytov pre mesto v rôznych formách.
Za problém považuje A. Krnáčová sťahovanie veľa mladých rodín do okolia Prahy, pretože v meste nie je dostatok bývania a byty sú pre ich peňaženku drahé. V Prahe však pracujú a cestujú tam, čo vytvára tlak na dopravnú infraštruktúru. Denne dochádza do Prahy podľa oficiálnych údajov 300-tisíc ľudí.
„Deficitom Prahy je, že nemáme vonkajší okruh, čo by zásadným spôsobom pomohlo celej dopravnej situácii. Je ale štátna stavba, ktorú sa nedarí realizovať,“ konštatovala A. Krnáčová s tým, že riešenie komplikuje zbytočné politikárčenie.
V Bratislave nie je udržateľná obytná budova
Hlavné mesto je miestom, kde miesto kde developeri prirodzene stavajú mnoho nových administratívnych budov aj pre zahraničné firmy.
Pozitívne sa to prejavuje na fakte, že certifikácia takýchto budov sa v Bratislave stáva štandardom, povedal v sekcii konferencie pod názvom Udržateľná a uhlíkovo neutrálna Bratislava? Bez udržateľnej výstavby to nepôjde predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy Pavol Kukura.
V Bratislave však napriek intenzívnej bytovej výstavbe nie je udržateľná obytná budova, na Slovensku sú dve – Zelené Átrium v Trnave a Green Bay v Trenčíne. Jedinou možnosťou, ako to dosiahnuť, je, aby budúci majitelia žiadali byty v udržateľnom bytovom dome, mieni P. Kukura. Prvá budova v kategórii udržateľná bola Bratislave postavená v roku 2013, ide o budovu BBC 1 plus na Plynárenskej ulici.
V súčasnosti medzi najlepšie hodnotené budovy patria Zóna Nivy (developer HB Reavis),Pradiareň 1900 (developer YIT), Digital Park I,II, III (developer Penta Real Estate) či Einpark Offices (developer Corwin).
O rekonštruovanej historickej budove Pradiarne povedal, že je v procese získania certifikátu BREEM Excelent. „Táto budova výnimočne redukuje uhlíkovú stopu tým, že nebola zbúraná a znovu postavená,“ vysvetlil P. Kukura.
Príkladom uhlíkovej neutrality bude podľa neho Prezidentská kancelária. Slovensko je však výnimočné tým, že nemáme štátnu certifikovanú štátnu budovu.
