Viedeň stavia superstanicu. Rakúske hlavné mesto by od decembra budúceho roka malo mať prvý raz v histórii aj Hauptbahnhof. Doteraz vlaky z rôznych svetových strán prichádzali na päť rôznych staníc, pomenovaných podľa jednotlivých smerov. Rýchlovlak z letiska napríklad končí na Wien-Mitte v centre mesta.
Jednotlivé stanice boli prepojené iba mestskou dopravou, prípadne rýchlodráhou. Najväčším paradoxom boli stanice Ostbahnhof a Südbahnhof so slepými koľajami v rovnakej lokalite pri viedenskom mestskom okruhu Gürtel. Trate do nich prichádzajú kolmo na seba a cestujúci tak často musel na jednej vystúpiť, pešo prejsť na druhú a tam pokračovať v ceste.
Rakúskym železniciam ÖBB sa podarilo vylobovať, že vo Viedni sa v budúcnosti stretnú až tri plánované vysokorýchlostné vlakové trasy Paríž-Bratislava, Balkán-Nemecko a Poľsko-Taliansko. Majú konkurovať leteckej doprave a ich výstavbu bude z fondov podporovať aj EÚ.
Aby mohli supervlaky cez metropolu Rakúska prechádzať a zastavovať v nej, rozhodli sa železnice a mesto vybudovať na mieste bývalých staníc Ostbahnhof a Südbahnhof celkom novú stanicu. Do nej sa napoja všetky osi a s 420-metrovou dĺžkou nástupísk umožní zastavovanie supervlakov.
Viedeň sa tak môže stať rozhodujúcim dopravným uzlom v strednej Európe a vysnívaným odrazovým mostíkom na Východ kontinentu. Celkovo by si výstavba stanice a priľahlej infraštruktúry mala vyžiadať takmer jednu miliardu eur.
Búranie starých staníc sa po ich uzavretí začalo v decembri 2009. Výstavba sa rozbehla vlani na jar a v súčasnosti sa montuje strecha Hlavnej stanice. Prvé vlaky by v nej mali zastaviť pred Vianocami budúceho roka.
Postup výstavby môžu zvedavci sledovať vďaka drevenej vyhliadkovej veži, ktorá je súčasťou informačného centra Bahnorama na Südtiroler Platz. Výškou 67 metrov je najvyššou drevenou vežou v Európe, má vyhliadkovú plošinu a presklený výťah, ktorým sa za poplatok možno vyviezť a pozorovať stavebný ruch zhora.
Okrem výstavby stanice vzniká aj celá nová štvrť BahnhofsCity s kancelárskym komplexom, obchodmi, bývaním, školami a parkom vrátane dopravného napojenia a parkovania.
Projekt za celkovo štyri miliardy eur sa pripravoval dlhodobo, jeho silnými stránkami sú okrem technickej dômyselnosti aj práca s verejnosťou a ohľad k prírode. Projekt BahnhofsCity zahŕňa zhruba desať rokov výstavby.
Stanica bude päťpodlažná, pričom päť nástupísk s desiatimi koľajami bude na prvom poschodí. Nad nimi iba kovová konštrukcia strechy v tvare zvlnených šípok. Tá sa má stať jednou z dominánt Viedne, prvým dojmom, ktorý si jej návštevník zapamätá pri príchode vlakom.
Na prízemí stanice má byť vestibul s pokladňami, čakárňami a hlavným vchodom z rozľahlého námestia. Prvé podzemné podlažie vyhradili nákupnému centru s vyše sto obchodmi na vyše 20-tisíc m2. Na druhom podzemnom podlaží je naplánované rozsiahle podzemné parkovisko a na treťom už len technické zázemie stanice.
Prevádzkovateľom nákupného centra bude prominentný nájomník – nemecká firma ECE, známa prestavbami staníc na nákupné centrá po celej západnej Európe. Zhruba v rovnakom čase ako vo Viedni otvorí aj svoje prvé – takmer dvakrát väčšie centrum na Slovensku – v projekte Centrál.
Objednávku na realizáciu stavby viedenskej Hlavnej stanice získalo konzorcium štyroch najväčších rakúskych stavebných firiem Strabag, Alpine Bau, Porr a Pittel+Brausewetter.
Nikto z veľkých zahraničných stavebných hráčov sa o zákazku napokon neuchádzal. Na stavbe v súčasnosti pracuje v priemere zhruba 500 ľudí, počas dokončovania má ich počet stúpnuť na 1500 až 2000 naraz.
„Bez toho, aby sme to naplánovali ako novú mestskú štvrť, by sme to nikdy nedokázali,“ hodnotí Karl-Johann Hartig, šéf projektu na strane železničnej spoločnosti ÖBB Infrastruktur AG. „Museli sa za projekt spoločne postaviť železnice, štát a mesto Viedeň.“
Projekt novej stanice mal pôvodne stáť iba 600 mil. eur a prvé vlaky mali na Hauptbahnhofe zastaviť už tento rok. V porovnaní s pôvodnými projektmi sa o niečo znížila aj výška plánovaných vežiakov – sídlo železníc malo mať napríklad vyše sto metrov, po protestoch verejnosti sa redukovalo na zhruba osemdesiat.
Ďalšie informácie o výstavbe novej stanice a o ukážkovej spolupráci mesta, železníc a obyvateľov si prečítajte v aktuálnom TRENDE 38/2011.
Foto - Maňo Štrauch
Vizualizácie - ÖBB
