Viedeň rastie. Mesto, ktoré v rebríčkoch kvality bývania každoročne dosahuje najvyššie priečky spomedzi všetkých svetových metropol, čaká neustály prísun nových obyvateľov a domácich i zahraničných firiem. Kým v roku 2000 mala približne 1,65 milióna ľudí, v roku 2030 podľa jej šéfa urbanizmu očakáva až dva milióny obyvateľov.
Hlavnou úlohou oddelenia územného plánovania je preto pripraviť Viedeň na ďalší rast a prísun stoviek tisíc ľudí, aby mesto neskolabovalo. Pod rúškom mestskej investorskej spoločnosti sa vlani rozbehla výstavba novej štvrte pomenovanej Aspern, ktorej prvá časť v podobe jazera je už hotová.
Nové štvrte a mestské časti sa pripravujú aj v Bratislave, no okrem prepadu realitného trhu narážajú aj na pomalé schvaľovanie projektov a nejasnosti v územnom pláne. Metropola Slovenska sa tak môže zatiaľ spoliehať len na menšie jednotlivé projekty bez vnímania širších súvislostí postavených najmä podľa developera, menej podľa magistrátu.
Nové jazero
Rakúsky projekt Aspern zastrešuje spoločnosť Wien 3420 zriadenú mestom práve na prípravu a koordináciu tejto výstavby. Aspern s prívlastkom mesto na jazere bude o dvadsať rokov plnohodnotnou štvrťou s vlastnou dopravnou infraštruktúrou, nájomnými i súkromnými rezidenčnými projektmi, kancelárskymi a obchodnými centrami či občianskou vybavenosťou. Rakúski plánovači ako centrum lokality naplánovali štvorhektárové jazero, ktoré už na mieste stojí.
Niekdajšie opustené pristávacie plochy, kde trénovali rakúske pretekárske legendy, ponúkajú 240 hektárov. Tie sa majú výstavbou kontrolovanou magistrátom premeniť na 8 500 bytov a kancelárske centrá pre 25-tisíc ľudí. Pre dobrú dostupnosť navrhli plánovači aj známy viedenský Ring v zmenšenej forme, čo znamená, že hlavnú dopravnú tepnu bude tvoriť okruh pre automobilovú, verejnú i pešiu a cyklistickú dopravu. Centrom budú viesť aj dve dôležité línie – jedna pre všetky obchodné a kultúrne aktivity, druhá pre oddych. Viedeň chce do novej štvrte priniesť všetky aspekty samostatnej časti.
Aj z mestskej kasy
Podľa rakúskeho týždenníka Wien International je projekt aj vďaka výraznému a hravému marketingu druhý najpozitívnejšie hodnotený, hneď po výstavbe novej železničnej stanice Hauptbahnhof. V oboch má dominantné postavenie hlavné mesto, ktoré navrhlo urbanizmus, základnú funkciu lokality, zasieťovalo pozemky a vybudovalo infraštruktúru.
Na úvod teda Viedeň zabezpečila obslužnosť a dobrú dostupnosť územia, na zelenú lúku na okraji mesta napríklad ťahá linku metra. Neskôr chce stavať prvé komerčné nehnuteľnosti, dnes zatiaľ zriadila informačné centrum a stará sa o rozsiahlu propagáciu. Napríklad aj na rakúskom realitnom veľtrhu Real Vienna.
Práve tu mesto oslovovalo investorov, ktorí by mohli mať záujem o kúpu pozemkov a následnú výstavbu svojich projektov presne podľa filozofie pôvodného návrhu. Na prilákanie investorov sa v Asperne chystá aj výstavba technologického centra na ploche osemtisíc m2 s dokončením už v budúcom roku. Stojí za ním Wirtschaftsagentur Wien, podnik zriadený mestom na získavanie investorov. Svoje priestory tu má mať aj viedenská univerzita.
Hlavné mesto Rakúska podľa plánov na úvod preinvestuje 300 miliónov eur do potrebnej infraštruktúry, marketingu a potrebných povoľovacích konaní. No tie sa mu neskôr vrátia v niekoľkomiliardovej investícii rozvíjajúcej opustený pozemok, prinášajúcej nové pracovné miesta a zabezpečujúcej prísun obyvateľov. Náklady na vybudovanie štvrte majú dosiahnuť štyri miliardy eur, na tom sa budú podieľať samotní investori.
pre zväčšenie kliknutie
Po Dunaji na východ
Bratislava a región Centrope zohrávajú v propagačných materiáloch viedenskej štvrte dôležitú úlohu. Pre potenciálnych investorov môže dobrá dostupnosť do susedného hlavného mesta znamenať veľa, najmä v podobe možnej spolupráce medzi centrálami spoločností v oboch krajinách, potenciálu ďalšej pracovnej sily či obyvateľov ako záujemcov o byty. V propagačných materiáloch zaznieva výraz Twin City, ktorý v hlavnom meste Slovenska zatiaľ vnímať najmä na lodi pravidelne premávajúcej po Dunaji.
Aj v Bratislave sa chystalo budovanie niekoľkých megaprojektov a celých štvrtí. Už mali stáť či v najbližších rokoch mali byť dokončené Bory, Twin City, Južné mesto, Centrop či Nové Vajnory. No výstavba sa buď stále nezačala, alebo naštartovali len menšie objekty. Najväčší mal byť Centrop, predstavený v Cannes na vrchole dobrých časov v roku 2008. Viac než 800 hektárov malo pojať desiatky tisíc ľudí a vyžiadať si investíciu vo výške miliardy eur. Kým susedná zóna Bory pomaly postupuje, o Centrope už nepočuť.
Kým vo Viedni je magistrát majiteľom pozemkov s presne naplánovaným budúcim využitím a usporiadaním architektúry, angažovanosť hlavného mesta Slovenska sa často končí v momente predaja či prenájmu pozemku. Ambiciózne plány na nové štvrte navyše nateraz pochovala hospodárska kríza a nezrovnalosti s územným plánom.
S nedoriešeným územným plánom bojuje zóna Mlynské nivy – západ, zóna Chalupkova blízko centra mesta i ďalšie. Zdĺhavé schvaľovanie nových projektov spolu s nejasnou predstavou o budúcej podobe rozľahlých území tak rozvoj Bratislavy, podobný tomu viedenskému, brzdí.
Vizualizácia a foto - Wien 3420
