Spoločnosť Fiege patrí medzi najväčších poskytovateľov logistických služieb v Európe. Od založenia rodinného podniku v Nemecku v roku 1873 vybudovala sieť dodávateľských miest po celej Európe a z časti v Ázii s celkovou výmerou 2,7 miliónov m2 skladových priestorov. Jej obrat v roku 2006 dosiahol zhruba 1, 75 miliardy eur. Portál TRENDreality.sk sa rozprával s Thomasom Schleifem, generálnym riaditeľom Fiege pre východnú Europu.
Akú úlohu zaujíma Senec vo vašej stratégii v rámci Európy?
Naši klienti žiadajú stále viac a viac regionálne riešenia. Na Slovensku, ako členskej krajine EÚ, nie je problém s preclievaním tovaru, žiadne prekážky v jeho dodávkach, nikto nemôže nič zablokovať. Slovensko a najmä Senec je z geografického hľadiska výbornou lokalitou pre činnosti, obsluhujúce z jedného miesta všetky okolité trhy. Nachádzame sa v srdci Európy, odkiaľ zabezpečujeme dodávky v okruhu 400 až 500 kilometrov.
Podobnú pozíciu má napríklad Budapešť.
Áno, to je pravda. Ale centrum gravitácie sa v súčasnosti nachádza bližšie k Bratislave ako k Budapešti. Rumunsko predstavuje nový trh. Nezabúdajme, že logistika potrebuje vysoko rozvinutú infraštruktúru. Potrebujete letisko, diaľničný systém. A na Slovensku máte v súčasnosti lepšiu infraštruktúru ako na východe – v Maďarsku alebo v Rumunsku. Preto dávame prednosť tomuto priestoru, ale samozrejme bavíme sa aj o Maďarsku. To používame ako distribučné centrum pre pneumatiky, ktoré vozíme až do Rumunska a Bulharska.
Druhá vec je, že ekonomická situácia v Maďarsku je problematická a počítame tu s vyššími nákladmi, najmä pri robotníckej pracovnej sile. Nájsť dostatok správnych ľudí nie je ľahké, miera nezamestnanosti v bratislavskom regióne je veľmi nízka, no náklady sú tu nižšie v porovnaní s Budapešťou. Ale nielen Slovensko je potenciálnym miestom pre regionálne aktivity. Bratislava nesúťaží len s Budapešťou, ale i Prahou, či Brnom.
Nie je tu nedostatok kvalitnej pracovnej sily?
To je skutočnosť a výzva. Situácia v Bratislave sa dramaticky zmenila za ostatných zhruba päť rokov. Nájsť správnych ľudí je veľmi ťažké, mzdy sú vyššie. Ale vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa toto zmení, na trh práce príde viac ľudí. Aj slovenské firmy pocítia problémy, najmä v automobilovom priemysle. A nezabúdajme, že mnoho ekonomicky aktívnych ľudí pracuje stále v západnej Európe a mnohí z nich sa budú vracať späť.
Pociťuje už vaša spoločnosť dôsledky krízy?
Zatiaľ nie. Súčasnú situáciu by som prirovnal k čakaniu na tsunami, ktorého čas príchodu a veľkosť vĺn nikto presne nepozná. Očakávame niečo, ale nevieme čo. Je to aj o psychologickom faktore. Musíme počítať s tým, že situácia sa zhorší. Ale musíme tiež sledovať trh.
Problémy sa prejavia najskôr v automobilovom odvetví, ale pre logistické firmy distribujúce pneumatiky to nemusí automaticky znamenať problémy. Prečo? Pretože ak sa výroba nových automobilov zníži, možno očakávať, že ľudia zvýšia záujem o pneumatiky a iné diely do áut, lebo budú dlhšie jazdiť na starších autách. A to bude výhoda pre nás ako logistického dodávateľa pneumatík. Preto nie je namieste tvrdenie, že každý bude mať problém. Pre všetkých to bude ťažké, ale rozsah problémov bude rôzny.
Vezmite si napríklad spotrebný tovar. Očakávam, že budúci rok ľudia budú starostlivo zvažovať, či kúpia nové TV, chladničku, ak ich súčasná stále funguje. Kúpu môžu odložiť na neskôr. To isté platí aj pre módu. Lacnejšie tovary pre mladých budú v pohode, horšie to bude pri strednej cenovej kategórii. Ak máte desať kabátov a chcete jedenásť, poviete si: „Počkám osem mesiacov a potom kúpim.“
Aký podiel vo vašej spoločnosti predstavujú aktivity spojené s výrobnými a spotrebnými produktami?
Na Slovensku máme zhruba 95 % aktivít nezávislých od momentálnej ekonomickej situácie, vďaka bohu. Celkovo výroba tvorí 40 %, 10 % aktivít súvisí s maloobchodom, zvyšok je mix ostatného. Tento mix nám pomôže zmenšiť problémy. Som veľmi optimistický pokiaľ ide o súčasné čísla. Pretože sa nekoncentrujeme len na národný biznis model, ale na regionálny.
Polovica požiadaviek našich klientov v súčasnosti je zameraných na regionálne riešenia. Myslím, že tieto riešenia budú pokračovať aj napriek ekonomickej kríze, pretože pomáhajú znižovať náklady, kapitálové požiadavky. Namiesto 30 - 40-tisíc m2 bude klient potrebovať len 20 – 25-tisíc m2. To znamená menej fixného kapitálu, menej priestoru, nákladov. A to je šanca pre nás, preto som taký optimista.
Byť optimistom je súčasťou vášho biznisu.
Ale za týmto optimizmom sú skutočné fakty. Kto vie teraz povedať, aký bude reálny vplyv očakávanej krízy? Ja to neviem a nepoznám nikoho, kto to vie. Myslím, že Slovensko je v dobrej pozícii. Vyrábajú sa tu najmä menšie lacnejšie autá a preto dopad bude iný ako na podniky produkujúce veľké autá ako BMW, Mercedes – Benz, alebo General Motors. Tu treba proste rozlišovať.
Áno, ale ak príde väčšia recesia, všetci budú obmedzovať nakupovanie.
Nie, nemyslím, že všetci. Ľudia budú opatrnejší, budú viac vyberať produkty. Ale nie som si istý, že to bude mať rovnaký vplyv na každej úrovni. Nemám takú skúsenosť. Zažil som veľa kríz na trhu za ostatných 25 rokov, ako napríklad v roku 1992 v Nemecku alebo v roku 1995 v Rusku. Je ťažké tvrdiť, že je to všeobecný problém.
Myslíte, že dopad v tomto regióne nebude taký veľký ako na Západe?
Áno, myslím. Zoberte si napríklad Rumunsko. Je to prudko expandujúci trh. Nebude mať budúci rok osem percentný rast HDP, ale ak vzrastie o 6 % ... Ľudia spotrebúvajú, pretože v minulosti nebolo čo, ani za čo. Myslím, že toto sa nezastaví. Ak aj rast klesne, stále to bude rastúci trh. V Rusku možno očakávať veľa problémov, ale neprestanú kupovať. Sú tam peniaze.
A takýchto krajín v Európe vidím viac – Bulharsko, Srbsko, Česko, Poľsko. Dopad nebude rovnaký ako v Taliansku, Británii alebo Španielsku. Preto vravím, treba byť opatrný a rozlišovať trhy a regióny. Bude záležať tiež od vlád, akú zvolia daňovú politiku.
V prípade Slovenska som tiež optimistom v krátkodobej budúcnosti. Stále tu existuje obrovský dopyt, dobrá infraštruktúra. Možno sa niektoré investície posunú. Porozprávajme sa o tejto téme o rok. Netreba byť prílišným pesimistom. Niektorí ľudia nariekajú, že „to je koniec sveta“. Pardon, ale pre mňa nie je. Je to ťažká situácia, ale prináša nové možnosti.
Foto - Fiege
