Stavebný sektor patrí ku kľúčovým sektorom ekonomiky, avšak svojou štruktúrou je do závislý od štátnych zákaziek. Jeho dominantnú časť tvoria inžinierske práce a výstavba infraštruktúry, ktoré od vstupu do EÚ závisia od eurofondov. Rok 2024 bol pre stavebníctvo náročný, keďže produkcia medziročne klesla o päť percent. Hoci sa v posledných mesiacoch roka objavili pozitívne signály, sektor stále čelí výrazným problémom. Vidieť to aj v spomalenej výstavbe nových bytov.
Stavia sa málo
Verejné investície do infraštruktúry sa realizovali pomalým tempom a čerpanie eurofondov nebolo dostatočné, čo spôsobilo pokles dopytu po stavebných prácach. Sektor zároveň trpí rastúcimi cenami stavebných materiálov, zdražovaním úverov a nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Tým, že sa na Slovensku v roku 2023 skončilo čerpanie eurofondov ešte zo starého programového obdobia a zároveň sa len pomaly a s veľkým sklzom rozbieha čerpanie z nového balíka pre roky 2021 – 2027, stavebnému sektoru výrazne ubudli zákazky. A to sa jasne prejavilo práve v medziročnom poklese.
„Je signifikantné, že minulý rok sa do užívania neodovzdal ani kilometer diaľnic. V tomto roku by sa to má zmeniť, keďže v pláne je odovzdanie takmer 50 kilometrov diaľnic. Tento posun bude impulzom spolu s tendrom na modernizáciu železničného úseku okolo Liptovského Mikuláša za takmer 900 miliónov eur,“ zdôrazňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Výsledky stavebných firiem v minulom roku hovoria jasnou rečou. Stavebníctvu sa nedarilo, v poklese skončili podľa údajov Štatistického úradu SR všetky zložky domácej produkcie. Spomalil ho najmä dvojciferný medziročný pokles prác na inžinierskych stavbách. Podľa typu prác sa útlm prejavil pri novej výstavbe aj opravách. Celkový výsledok sektora nevylepšili ani mierne rastúce výkony v posledných dvoch mesiacoch roka.
Lepšie čísla v decembri
Stavebníctvo napriek ťažkostiam v decembri 2024 zvýšilo svoj výkon. Jeho produkcia dosiahla objem 752,7 milióna eur a medziročne vzrástla o 4,3 percenta. Slovenské stavebníctvo dosiahlo plusový výsledok len tri mesiace v roku 2024, pričom decembrová hodnota bola druhá najvyššia. Objem stavebnej produkcie po zohľadnení vplyvov sezónnosti bol nižší aj medzimesačne o 1,2 percenta.
Dominantná zložka domáca nová výstavba sa zvýšila o viac ako 12 percent, išlo o jej najvyšší nárast v priebehu minulého roka. Bilanciu odvetvia však brzdili podľa hovorkyne Štatistického úradu SR Jany Morháčovej domáce opravy a údržba, ich objem bol o takmer 15 percent medziročne nižší. Stavebná produkcia doma presiahla 90 percent celkových výkonov odvetvia.
Vlaňajšok bol celkovo slabý
Sektor stavebníctva za celý rok 2024 vyprodukoval práce v objeme takmer 7,5 miliardy eur. Stavebníctvo síce v bežných cenách produkovalo vyššie hodnoty, ale po očistení o infláciu medziročne mierne znížilo svoj výkon. Po očistení o vplyv inflácie a prepočte do stálych cien jeho produkcia medziročne klesla o päť percent.
Napriek potrebe obnovy najmä verejných budov tento segment nerastie podľa expertov dostatočne. „Je to premárnená príležitosť, keďže dvojitý prínos v podobe investícií a z nich plynúcich bezprostredných úspor v spotrebe energií by ekonomike výrazne prospel,“ upozorňuje M. Búlik.
Odborník je skeptický, či môžu pripravované projekty obnovy budov a modernizačné iniciatívy negatívny trend zvrátiť. V rámci plánu obnovy Slovensko alokovalo vyše 500 miliónov eur len do obnovy rodinných domov a vyše miliardu eur na obnovu budov. Z tejto sumy je približne 1,5 roka pred finálnym termínom dočerpania a vydokladovania týchto financií minutá iba menšia časť financií.
„Problémom je, že program Obnov dom sa spustil s meškaním a s komplikovaným nastavením, na čo vláda následne reagovala prílišným uvoľnením pravidiel, ktoré výrazne znižujú efektivitu daných investícií. Napriek tomu je čerpanie stále veľmi slabé,“ hovorí M. Búlik s tým, že nielen nedokážeme minúť potrebné financie na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, ale ešte sa to robí neefektívne.
K negatívnej situácii prispela aj vysoká inflácia a drahšie úvery, čiže obnova bývania sa medzi bežnými ľuďmi takisto zredukovala. Výrobcovia stavebných materiálov cítia slabší dopyt. „Výstavba novostavieb sa síce vďaka projektom spusteným ešte v rokoch 2020-2022 rozbehla, avšak vlani developeri tlmili časť výstavby.“
Očakáva sa zotavenie sektora
Na základe veľkých projektov sa do istej miery zotaví sektor stavebníctva, záležať však bude na tom, do akej miery sa podarí rozbehnúť eurofondové výzvy. V tých slovenské vlády primárne cielia na výstavbu ciest a ďalšej infraštruktúry. „Pre stavebníctvo sú teda noty nastavené dobre, rozhodujúce však bude, kedy sa podarí projekty rozbehnúť,“ hovorí M. Búlik.
Keďže výstavba si vyžaduje dlhú projektovú prípravu a pripravené procesy vrátane výkupov pozemkov a povolení, financie pôvodne alokované na stavebníctvo sa často realokovali na iné účely, napríklad na energopomoc. Na slabé čerpanie eurofondov dopláca stavebníctvo.
Vývoj bude sťažovať inflácia, ktorá bude silnejšia kvôli konsolidačným opatreniam. To zvýši koncové ceny a bude mať negatívny dopad na dopyt v stavebníctve. Firmy navyše bojujú s rastom nákladov na zamestnancov, rastie im aj odvodové zaťaženie. Aj prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik vidí dôvody poklesu aj ďalších nepriaznivých javoch, akým je nedostatočná aktivita verejných investorov, dlhotrvajúce povoľovacie procesy, ale aj neistota na trhu.
„Dlhodobý opakovaný pokles v oblasti novej výstavby, ktorá zahŕňa aj rekonštrukcie a modernizácie, ďalej zvyšuje investičný dlh a bude mať negatívne dopady na rozvoj Slovenska,“ upozorňuje s tým, že aktuálny rok bude kľúčovým rokom pre vládu na stabilizáciu tempa výstavby.
Ďalšie dôležité správy
