Dvadsaťtisícová Snina sa na prehnanú aktivitu developerských skupín sťažovať nemôže. Skôr naopak. Najvýchodnejšie slovenské mesto je rado za každú novú investíciu či stavbu. Aj preto bol postoj k novému zákonu jednoznačný. „Mesto Snina neuvažuje so zavedením poplatku za miestny rozvoj,“ hovorí Jana Rosičová, prednostka Mestského úradu v Snine. Mesto nie je zďaleka jediné, ktoré sa rozhodlo ísť touto cestou.

Zákon už  síce niekoľko dní platí, obciam i mestám však umožňuje zavedenie poplatku na princípe dobrovoľnosti. A mnohé tento princíp využili.  Spoplatňovať nové stavby v rozmedzí 10 až 35 eur za štvorcový meter neplánujú v Prešove, Liptovskom Mikuláši, Trebišove či Martine. Prekvapením je, že medzi mestami, ktoré poplatok nevyberajú, figurujú aj Košice. A to aj napriek tomu, že návrh zákona predkladali primátori Košíc a Žiliny Richard Raši a Igor Choma.  

„Mesto Košice, ako správca dane neuvažuje o zavedení poplatku za rozvoj od 1. 1. 2017. V tomto a nasledujúcom roku bude realizovať zber informácií zo stavebných úradov a Úradu hlavného architekta mesta Košice,“ konštatuje hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová. Poplatky zatiaľ neplatia ani v Žiline, v decembri však pripravujú mestské zastupiteľstvo, ktoré by o ich zavedení malo hlasovať. Podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu so zavedením poplatkov počítajú.

Množstvo nedostatkov

Mestá, ktoré poplatky neprijali argumentujú tým, že zákon má mnoho nedostatkov. „Sú tam niektoré situácie, ktoré nemajú logiku alebo sú príliš tvrdé. Napríklad predmet poplatku za rozvoj sa netýka stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 štvorcových metrov. Myslím, že táto hranica by mala byť posunutá povedzme do 300 štvorcových metrov,“ tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček. Uvádza, že samotný nápad má zmysel, treba ho však upraviť.

Poplatky nezaviedli ani v Martine. Tam vyčkávajú na ich ďalšiu zmenu.  „Vzhľadom na to, že vieme, že sa už pripravuje novelizácia tohto zákona, ktorá by mala odstrániť jeho prípadné nedostatky, nepovažujeme momentálne za potrebné obyvateľov mesta Martin zaťažovať ďalším poplatkom, ktorý by v konečnom dôsledku nepriniesol pre mesto a jeho obyvateľov požadovaný efekt,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.

Zákon pritom nekritizovali len starostovia, ale aj odborníci. Riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) združujúci profesionálov z oblastí mestského rozvoja a tvorby krajiny Juraj Suchánek poukazuje na to, že zákon bol prijatý narýchlo. „Zákon  nerieši to, čo mal. Až teraz sa naplno ukazujú problémy, na ktoré sme upozorňovali ešte pred jeho prijatím,“ tvrdí J. Suchánek. Dodáva, že poplatky môžu byť zaujímavé pre Bratislavu a blízke obce, zvyšok Slovenska ho asi nevyužije.

Spor v Bratislave

Aj takéto hlasy spôsobili, že na stole je novela tohto zákona, ktorá upravuje niektoré problematické miesta. Spod jeho pôsobnosti vyňala stavebné úpravy, ktoré súvisia s obnovou bytových domov a stavieb a pri ktorých zároveň nedochádza k zmene úhrnu ich podlahových plôch.  

Nájdu sa však aj mestá, ktoré poplatky zavedú. Zmeny chvália najmä bratislavské mestské časti. „Nie je možné, aby investor priniesol do lokality nových obyvateľov, zinkasoval za predané byty a komplexné náklady, ktoré vzniknú, nechal na plecia samosprávy,“ argumentuje starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý.

Obdobné slová znejú aj z ostatných mestských častí. „Prínosom poplatku za rozvoj je jeho viazanosť na konkrétny zákonom stanovený účel, to znamená, že takto získané peniaze musia byť použité napríklad na rozvoj infraštruktúry, miestnych komunikácií, výstavbu parku či úpravu verejnej zelene,“ vysvetľuje hovorkyňa Ružinova Marianna Šebová. Miestny poplatok za rozvoj plánuje Ružinov uplatňovať.

Najprv však musí hlavné mesto prijať všeobecne záväzné nariadenie. Návrh hovorí o maximálnej výške poplatku - 35 eur. Otvorená zostáva otázka rozdeľovania výnosov z poplatku medzi mestom a jeho mestskými časťami. Magistrát navrhol delenie v pomere 50:50, starostovia navrhujú rozdelenie 68:32 v prospech mestských častí. 

Tatranci budú platiť

Spoplatniť developerov plánujú aj po Tatrami. „Mesto má pripravené všeobecne záväzné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj na decembrové mestské zastupiteľstvo. Sadzba poplatku je stanovená na 20 eur jednotne pre všetky druhy stavieb,“ hovorí pre TREND Reality prednosta Mestského úradu vo Vysokých Tatrách Eugen Knotek. Podľa jeho slov mesto poplatok uvítalo a vyzbierané financie chce použiť na údržbu a opravu  infraštruktúry.