Poplatok má slúžiť na financovanie výstavby verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, ako sú chodníky, detské ihriská či škôlky. Pôvodne ho chceli zaviesť samotní developeri, aby vznikli jasné pravidlá pri vyvolaných investíciách a tým sa obmedzil priestor na korupciu pri vydávaní stavebných povolení.

Výšku poplatku majú určovať mestá a obce, zákon stanovil jej hranice od 10 do 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Zákon sa však týka aj obnovy budov. Podľa odborníkov môže náklady na zatepľovanie zvýšiť o 10 až 30 percent.

„Stavebné úpravy, pod ktoré spadá aj obnova a zatepľovanie budov, nie sú uvedené medzi zákonnými výnimkami z platenia poplatku za rozvoj. Podľa zákona takúto výnimku nemôže udeliť ani samospráva pri určovaní výšky poplatku,“ upozorňuje Peter Robl, predseda správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť.

Ako dodáva, sú len dve možnosti – buď sa v danom meste poplatok za rozvoj bude platiť, a v takom prípade aj pri obnove, alebo sa platiť nebude, a v takom prípade ani pri novostavbách, čím samospráva príde o prostriedky na výstavbu potrebnej novej infraštruktúry.

Vzhľadom na typické náklady obnovy bytových domov poplatok za rozvoj zdraží zatepľovanie o desiatky percent, podľa veľkosti bytového domu a jednotlivých bytov to môže byť 700 až 2 500 eur na jednu domácnosť, vyčísľuje P. Robl.

Podľa Juraja Suchánka, výkonného riaditeľa Inštitútu urbánneho rozvoja, nezmyselné spoplatnenie prestavieb, ktoré nemenia účel využitia budov, vrátane ich obnovy, je v priamom rozpore s dôvodovou správou zákona.

Zavedenie poplatku odôvodňovala „tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry“.

„Pri obnove budov nevzniká žiadna ďalšia potreba novej infraštruktúry, naopak, znížením energetickej náročnosti budov sa znižujú negatívne vplyvy budov na okolie,“ vysvetľuje J. Suchánek. Dodáva, že túto chybu v zákone pocítia nielen občania pri rodinných domoch či bytovkách, ale aj podnikatelia, ktorým výrazne stúpnu náklady pri rekonštrukciách kancelárskych či výrobných priestorov.

Odborníci upozorňujú, že nová vláda v programovom vyhlásení deklaruje zámer pokračovať v politike zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a plánuje pokračovať aj v programe zatepľovania stavieb.

Bez novelizácie zákona o poplatku za rozvoj však hrozí, že značná časť úverov Štátneho fondu rozvoja bývania alebo príspevku na zateplenie rodinných domov nebude smerovať do investícií a predlžovania životnosti budov, ale do rozpočtov samospráv.