Nová hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konradová posledných dvadsať rokov pracovala najmä vo Viedni, slovenské prostredie teda zatiaľ skôr spoznáva. No vie, že za minulé roky si magistrát, architekti aj developeri vytvorili zlý imidž. „S pojmom inžiniering som sa už stretla, bez toho sa tu vraj nič nevybaví,“ hovorí. Prekáža jej, že dostáva veľa vyhýbavých odpovedí, keď kladie otázky na túto tému.
Členka tímu primátora Milana Ftáčnika tvrdí, že do vybavovania povolení chce vniesť transparentnosť. „Vidím na to politickú vôľu, všetko musí byť prístupné na internete s presnými termínmi,“ uvažuje. Chce napríklad, aby boli územnoplánovacie informácie o pozemku prístupné za drobný poplatok.
Samotný primátor ohlásil, že o vhodnosti realitných projektov by mala rozhodovať komisia zložená z architektov a urbanistov a silné slovo by mala mať hlavná architektka. V prípade veľkých projektov počíta v komisiách aj so zahraničnými expertmi.
Poradcom hlavnej architektky by sa mal zakrátko stať bývalý mestský architekt centrálnych štvrtí nemeckého Hamburgu Peter Gero. Hovorí, že korupcia v Bratislave je náhradou za nefungujúce úrady. Dôvodom sú nejasné pravidlá. Napríklad celé bratislavské Staré Mesto je vyhlásené za pamiatkovú zónu. Investori v nej teda musia bojovať o výnimky, čo podnecuje korupciu.
P. Gero navrhuje, aby boli pamiatkovo chránené iba jednotlivé budovy, pri ktorých na to existuje dôvod.
Na porovnanie, v Hamburgu má pamiatkový úrad vlastný rozpočet a za pamiatku môže vyhlásiť budovu iba vtedy, ak z neho dokáže prispieť na jej rekonštrukciu. „Rozmyslia si, ktoré domy budú chrániť a prečo,“ vysvetľuje.
P. Gero je presvedčený, že mesto by malo za stanoviská k územným a stavebným konaním vyberať podstatne vyššie poplatky než súčasných 16,5 eura.
Na druhej strane by však mal magistrát riadiť povoľovací proces a získavať potrebné stanoviská zainteresovaných orgánov. Mesto by teda predchádzalo inžinieringovej korupcii tak, že inžiniering sčasti preberie na seba.
