Pamiatky: Do ruín a do tla

Na konci augusta padla za obeť developerom ďalšia historická industriálna budova. Pod lyžicami bagrov 142665>skončila lisovňa v areáli bratislavského Gumonu. Nasledovala osud kotolne Kabla, nitrianskych mlynov či košického pivovaru. Uvoľnili miesto novým projektom. Čo sa to vlastne na Slovensku deje? Naozaj sú noví majitelia pozemkov takí agresívni, pamiatkari celkom bezzubí, štátne orgány impotentné a zákony naivné? Naozaj ich vinou musíme prísť aj o tie posledné pamiatky, ktoré tu ešte máme?

NEPREHLIADNITE:

• 144175>Pamiatkam treba nový život, tvrdí architekt

Developeri na otázku, či búrať alebo prestavovať, ani nemusia odpovedať. Dôležité je, ako konajú. A ich postoj je logický. Lacnejšie je zbúrať starú budovu ako ju nákladne opravovať. Navyše starý priestor ich limituje. V priestoroch novostavby môžu urobiť viac kancelárií a bytov a výhodne ich predať. Preto sa starých budov zbavujú. A majú na to rôzne recepty.

Ako sa zbaviť ťarchy

Najjednoduchší a často používaný spôsob odstránenia neželanej stavby je vybavenie si posudku od statika, že budova ohrozuje okolie. A keďže bezpečnosť je nadovšetko, búrať sa teraz už priam musí. Rýchlo, aby to voľakoho nezahlušilo. Takto padla lisovňa v Gumonke či budova bývalej Feiglerovej kotolne v areáli bratislavského Kabla. Podobne dopadli aj staré mlyny v Nitre. Pri tejto metóde investor riskuje iba drobné potýčky s nervóznymi občianskymi aktivistami, nevinné ťahanice s políciou, kým vytiahnete ten správny papier a malú pokutu od stavebného úradu, že ste po povolenie prišli až dodatočne.

Robí sa to takto: Investor chcel v roku 2006 stavať v bývalom nitrianskom mlyne a objekty ešte neboli vyhlásené za pamiatku. Nečakal a nerešpektoval ani zákaz od krajského stavebného úradu. Po prvom výsadku buldozérov a bagrov zostala stáť už len takzvaná chrumkáreň a silo. Ako najhodnotnejšie časti stavby mali byť zapracované do novostavby obchodného centra. Ale, neboráci, neprežili. Pri búracích prácach sa, ako na potvoru, narušila statika sila. A pri likvidácii sila padala časť jeho steny tak nešťastne, že sa poškodila aj chrumkáreň. Výsledok? Čistý pozemok. Investor dostal od stavebného úradu pokutu stotisíc korún. A ušetril milióny. No nebúrali by ste na jeho mieste?

Druhá možnosť, ako sa zbaviť nepohodlnej nehnuteľnosti, je jej „vyčistenie“ ohňom. Je to rýchle a úsporné. A aj vysvetlenie je hneď naporúdzi. Prespávali tam bezdomovci. Horeli už aj bývalé mlyny na Račianskej ulici, voľakedajšie 141270>kúpele Centrál či bývalá tabaková továreň na Radlinského ulici. Dva takéto vzbĺkli aj v tomto roku a oba na lukratívnych miestach. V apríli horel amfiteáter na Búdkovej ceste a je poškodený natoľko, že ho čaká demolácia. Podľa polície bol požiar založený zámerne. Objekt patril mestu, to ho však vymenilo za iné pozemky so súkromnou firmou. A od nej ťažko očakávať, že by sa v rezidenčnej štvrti chcela vytešovať z amfiteátra.

Júlový požiar v budove 120819>bývalého pivovaru Stein podľa polície zapríčinilo nedodržanie bezpečnostných opatrení. Špekulácie o tom, že oheň pomohol urýchliť demoláciu pivovaru, spoločnosť Orco Property Group poprela. Táto developerská firma plánuje podľa Petry Zdenkovej, mediálnej zástupkyne firmy, areál pivovaru zbúrať len čiastočne a na jeho mieste vybudovať multifunkčný komplex s bytmi a hotelom.

Zdroj:

cvernovka Danubius

Mŕtvi chrobáci úradníci

Zodpovedných za ničenie kultúrneho dedičstva je viacero subjektov, ktoré vstupujú do procesu jeho ochrany. Pamiatkový úrad navrhuje objekt za pamiatku. Ministerstvo kultúry ju vyhlasuje a do správneho konania vstupuje aj vlastník budovy, obec a jej stavebný úrad.

Najväčší diel zodpovednosti nesú zdanlivo nedočkaví vlastníci. Staré objekty ich snahe stavať čo najrýchlejšie a aj najefektívnejšie prekážajú. Bratislavská spoločnosť Incheba zbúrala minulý rok budovu dámskeho tenisového klubu vo svojom areáli. Bez povolenia. „Pamiatkarov sme dlhé roky žiadali o vyjadrenie, či je to chránený objekt. Nevyjadrili sa,“ bráni sa hovorkyňa Martina Štofaníková. Od stavebného úradu dostali pokutu dvestotisíc korún. M. Štofaníková tvrdí, že budovu rozobrali a „niektoré tehly aj uskladnili so zámerom ich využiť v budúcnosti, ak by sa klub mal obnovovať“. Možno z nich raz bude pekná vínna pivnica.

Demolácia storočnej kotolne v areáli Kabla zo začiatku tohto roka mala stáť spoločnosť HB Reavis milión korún. Firma sa však proti pokute odvolala a krajský stavebný úrad konanie zastavil. Developer tak nemusí platiť nič. „Rozdiel oproti lisovni v Gumonke je v tom, že náš objekt nebol vyhlásený za pamiatku, a preto sme pokutu dostali neoprávnene,“ vysvetľuje Roman Karabelli, hovorca HB Reavis. Svoj podiel viny na ničení pamiatok majú paradoxne aj tí, ktorí by ich mali chrániť. Pamiatkari a ministerstvo kultúry zdanlivo nestíhajú vyhlasovať objekty za chránené. Proces vyhlásenia objektu za pamiatku trvá totiž 30 až 90 dní, a kým tento čas uplynie, je už spravidla neskoro. Lenže investori majú pravdu, keď hovoria, že na ochranu pamiatok bol čas celé dlhé desaťročia. Kým sa o tom-ktorom schátranom objekte nezačne hovoriť v súvislosti s novým investičným zámerom, pre úradníkov ako keby neexistoval.

Zdroj:

budova konskej železnice

Chabý pokus

Po kriku, ktorý odborná verejnosť spustila, keď padli stavby voľakedajšej káblovky, stihli úrady dnes už čerstvo zbúranú budovu lisovne v Gumonke vyhlásiť za technickú pamiatku. Bolo to v máji, ale ani to nepomohlo. Jeden z majiteľov objektu sa proti rozhodnutiu odvolal. Na konci augusta, tesne pred predĺženým víkendom, minister kultúry Marek Maďarič uznal návrh rozkladovej komisie na zrušenie rozhodnutia o vyhlásení za pamiatku. Investor viac nepotreboval, využil zaváhanie verejnej mienky a lisovňa za tri dni nenávratne padla.

Jozef Bednár, hovorca ministerstva kultúry, však chybu nepriznáva: „V čase jej demolácie stále prebiehalo správne konanie o vyhlásení budovy za pamiatku.“ Budova teda podľa neho bola chránená, a preto bola jej demolácia protizákonná. Lenže investor vie svoje. Za zbúranie lisovne môže dostať podľa dnešného stavebného zákona pokutu najviac dva milióny korún. V súčasnosti sa pripravuje jeho novela, ktorá ráta s mastnejšími pokutami. Navrhuje sa desať miliónov. Podľa J. Bednára sa pripravujú zvýšené pokuty aj v novele pamiatkového zákona, ktorá je v štádiu pripomienkovania. Uvažuje sa o sankciách do výšky stotisíc eur teda niečo nad tri milióny korún a v prípade objektu v lokalite UNESCO až dvestotisíc eur.

Aj Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, deklaruje, že pamiatkari majú snahu chrániť maximum stavieb, v prípade technických pamiatok celé súbory. A sú prístupní na kompromis. „Ten sa podaril napríklad pri cvernovke na Páričkovej ulici. Investor chcel búrať všetko, ale napokon sa zachová aspoň časť. Záleží na komunikácii s developerom,“ dodáva I. Štassel. Lenže aj s lisovňou to ešte nedávno vyzeralo nádejne.

Zdroj:

pivovar Stein

Finančné sankcie môžu pomôcť, ale v prvom rade by sa mal zmeniť postoj štátu a samosprávy k pamiatkam. Dnes totiž všetku zodpovednosť za ne presúvajú na súkromných vlastníkov a developerov. Tí sú majiteľmi objektov, ale dostali ich spravidla v zúboženom stave práve od štátu. Verejnosť necíti ani žiadne iniciatívy štátnych orgánov, aby prispeli k ochrane a obnove pamiatok. Sankcie a vyberanie pokút nič nevyriešia. Odborníci volajú po zmene legislatívy a vytvorení zložiek, napríklad stavebnej polície, ktorá by jej dodržiavanie strážila.

Pamiatky sa vraj zachovajú, keď dôjde k zmene myslenia ľudí, znie obľúbená floskula. Pri devastácii vkusu a absencii vzťahu k historickému dedičstvu, ktoré má na svedomí štyridsať rokov socialistickej uniformity a ďalších dvadsať rokov ranokapitalistického architektonického besnenia, sa na to však nemožno spoliehať.

Niekto tu má ale reálnu zodpovednosť. Občania si na to platia politikov a štátnych úradníkov, ktorí majú na to všetky potrebné prostriedky.

Zdroj: Paul Safko

Design Factory

Foto - Vlado Benko, Profimedia.cz, SITA/Tomáš Benedikovič

Foto Design Factory - Paťo Safko

Autori sú redaktori dvojtýždenníka Profit.