Skolaudovať stavbu na Slovensku možno za 287 pracovných dní. V Dánsku to stihnú za 69, v Južnej Kórei za 34, v Gruzínsku za 113 dní. Aj v Mongolsku to úrady umožnia vybaviť za kratší čas. Prečo to nejde u nás? Doteraz sa kompetentní mohli vyhovárať na vyše tridsať rokov starý stavebný zákon. Od júla 2010 môže byť tým dôvodom nový stavebný zákon, ak ho schváli parlament. Nie že by v ňom nebolo vidieť náznaky zjednodušenia, no rozdiely medzi pôvodným a súčasným znením takmer zanikajú.
Uľahčenie...
Ministerstvo výstavby sa v návrhu zákona snažilo zjednodušiť prípravu stavby menších a stredne veľkých rodinných domov. Stavebník už nebude musieť prejsť stavebným konaním. Malo by stačiť ohlásenie zámeru úradom. Stavebné povolenie nebude potrebné pre bytové a rekreačné domy do 150 štvorcových metrov zastavanej plochy s jedným podzemným a najviac dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím. Ohlásenie bude stačiť aj pri budovách do 300 m2 zastavanej plochy s jedným podlažím do výšky 15 metrov. Stavebné povolenie ani ohlásenie nebude potrebné pri jednopodlažných stavbách do 30 m2 či zimných záhradách a skleníkoch do 40 m2.
Vykonať stavebníkovi prípravné práce na stavbe má umožniť predbežné stavebné povolenie. No táto ústretovosť sa týka len verejnoprospešných stavieb. Budúci majitelia rodinných domov si tak naďalej budú musieť počkať na konečné povolenie.
Jedným z najvýznamnejších prvkov, od ktorého si navrhovatelia sľubujú zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu, je 140366>audítor stavby. Ten bude môcť vydávať osvedčenia pri povoľovaní a kolaudácii stavby či dohliadať na jej realizáciu. Bude akýmsi mediátorom medzi stavebným úradom a stavebníkom. Obidve strany si totiž môžu zaplatiť za využitie jeho služieb.
Vládou schválený návrh sa v základných bodoch nelíši od verzie, ktorú 140349>mal TREND k dispozícii vlani. No úradníci aspoň v niektorých častiach ubrali. Z návrhu nakoniec vypadli perličky napríklad v podobe detailnej špecifikácie povinnosti pri vedení stavebného denníka: zaznamenávanie priebehu zemných, búracích prác, údajov o poveternostných podmienkach až po nutnosť číslovania strán postupným číselným radom.
... alebo ani nie
Zákon zavádza zjednodušené stavebné konanie. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že odpadnú niektoré zbytočné povinnosti naháňania sa po úradoch. No nič také sa nekoná. Stavebník musí podať tú istú žiadosť o stavebné povolenie, len mu ju osvedčí audítor. Ten pečiatkou potvrdí, že úplná žiadosť s projektovou dokumentáciou je v súlade s územným plánom alebo rozhodnutím (súhlasom), spĺňa požiadavky dotknutých orgánov, majiteľov infraštruktúry a účastníkov konania, ako aj ďalšie technické normy.
Uľahčením len ťažko možno nazvať povinnosť žiadať územný súhlas pre altánky, skleníky či zimné záhrady do tridsať štvorcových metrov. Hoci jedna z navrhovaných verzií túto povinnosť rušila. Navyše, stále je potrebné zabezpečiť rozhodnutia a stanoviská dotknutých orgánov. Inými slovami, obehať úrady a zohnať všetky potrebné pečiatky.
O úľave nemožno hovoriť ani pri novej kategórii stavieb, ktoré sa budú posudzovať v sprísnenom režime. Patria sem napríklad výškové budovy nad 22 metrov, obchody s podlahovou plochou viac ako dvetisíc štvorcových metrov, reštaurácie s viac ako sto miestami, sklady s regálmi vo výške nad 7,5 metra či priemyselné haly so zvýšeným rizikom poškodenia. K žiadosti o stavebné povolenie bude treba posudok statika, ktorý bude projekt kontrolovať aj počas výstavby.
Mnohé vety v paragrafoch ostávajú vágne formulované a dávajú úradníkom možnosť subjektívne rozhodovať. Napríklad stavebný úrad môže v stavebnom povolení určiť podľa potreby povinnosť predložiť podrobnejšiu dokumentáciu pred začatím výstavby či odborné posudky dotknutých orgánov. Čo bude tou potrebou? Akú záruku má stavebník, že úrad nebude z rôznych dôvodov schválne naťahovať celý proces? Na prehľadnosti a jednoznačnosti zákona nepridajú ani vyše tri desiatky ďalších vykonávacích predpisov, ktorými ministerstvá určia rôzne technické požiadavky či obsah množstva žiadostí.
(Ne)odstránenie možné
Tí, ktorí čakali vypustenie paragrafu o zmene stavby pred dokončením, čakali márne. Dodatočné schválenie zmien, ktoré nastali počas výstavby, bude možné naďalej. Pochopiteľne, len v „odôvodnených prípadoch“. Veľmi neurčito a všeobecne stanovené podmienky schválenia, respektíve zamietnutia žiadosti nabádajú k zneužívaniu tohto paragrafu aj naďalej. Tento paragraf sa bežne využíval na to, aby stavebníci presadili dodatočne úpravy na stavbe, s ktorých schvaľovaním sa nechceli zaťažovať v riadnom stavebnom konaní. Stávalo sa tak, že mali schválenú párposchodovú budovu, no už základy pripravili tak, aby mohla stavba podstatne prerásť povolený počet podlaží.
Zákon pritom dáva väčšie páky do rúk úradom pri nepovolených stavbách. Stavebný úrad nariadi vlastníkovi odstránenie stavby, ktorá vzniká bez jeho súhlasu alebo v rozpore s ním. No aj tu existuje výnimka. Stačí, ak sa majiteľ preukáže dodatočným povolením, ktoré nie je v rozpore s verejným záujmom a predpismi. A odstránenie stavby nemusí byť také horúce ani z ďalšieho dôvodu. Ak vlastník stavby predloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, stavebný úrad preruší konanie o odstránení stavby a po udelení povolenia ho zastaví. Odstránenie stavby je povinnosťou vlastníka stavby. Ak to ten nezabezpečí, má sa o to postarať stavebný úrad, ktorý zároveň rozhodne aj o úhrade nákladov. Slabina tejto časti zákona môže spočívať v tom, že stavebník pravdepodobne nebude ochotne finančne spolupracovať na zbúraní vlastnej stavby.
Väčšie kompetencie stavebných úradov dokazuje po novom aj povinnosť nariadiť v prípade nepovolenej stavby zastavenie stavebných prác a vyzvať vodárne a energetikov na okamžité zastavenie dodávok. Ak stavebník napriek tomu pokračuje v nepovolenej stavbe, úrad môže podať podnet na zrušenie živnosti zhotoviteľa stavby. A k dispozícii má, samozrejme, aj pokuty, ktoré nový zákon zvyšuje. Hoci či úrady tento inštrument využijú v plnej šírke, je otázne. Aj doteraz sa k najvyššej hranici odhodlávali len zriedkavo.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
