Prvý úradný edikt pre stavebníkov vytvoril na začiatku nášho letopočtu starorímsky komisár pre akvadukty Sextus Julius Frontinus. „Každý, kto chce používať vodu na súkromné účely, musí podať žiadosť komisárovi a osobne mu doručiť písomný súhlas od panovníka.“ Malo to vraj bojovať proti rozšírenej praxi Rimanov nelegálne sa pripájať na verejný vodovod. Samozrejme, dodržiavanie predpisu nedokázali úradníci vymôcť. V Ríme v tom čase žilo vyše milióna ľudí, takže vládca by nemohol robiť nič iné, len posudzovať žiadosti.
- NEPREHLIADNITE:
- 140366>Audítor má odľahčiť stavebníka. Aj úrad
- 140368>Byrokrati nechodia len na úradoch
- 140370>Ako nezmenšiť moc pečiatok (Komentár)
Túžba vydávať stanoviská, pečiatkovať a dávať si načas neprešla úradníkov ani po dvetisíc rokoch. Vydávanie územných, stavebných a kolaudačných povolení sa na Slovensku riadi archaickým zákonom. Platí vyše tridsať rokov a v ideálnom prípade sa podľa neho – ak sa dodržia všetky zákonné a iné lehoty – dá získať povolenie a neskôr kolaudačné rozhodnutie za 287 dní úradníckeho času. Tak hovorí medzinárodne porovnateľná metodika Svetovej banky.
Ministerstvo výstavby pripravuje nový kódex už tretie volebné obdobie. Napriek tomu, alebo práve preto, navrhované znenie neprináša prevratné zmeny. O tom, že by sa slovenskí úradníci pokúšali aplikovať jednoduché a transparentné návody na zníženie počtu procedúr a skrátenie času na povoľovanie stavieb, škoda hovoriť. Niečo sa zmení, niečo dokonca mierne k lepšiemu. Ale byrokracia zostane, dokonca hrozia väčšie prieťahy.
Územné konanie, konanie...
Najviac času a nervov zožerie územné a stavebné konanie. Stavebník pri vybavovaní súhlasných stanovísk takzvaných dotknutých orgánov bežne obehne aj štyridsať úradov. A to i dvakrát. Od stavebného úradu, hygienika, hasičského zboru, cez inšpektorát práce, úrad životného prostredia až po správcov inžinierskych sietí.
Hoci rezort výstavby avizoval zrýchlenie procesu, na skrátenie lehôt to nevyzerá. Skôr naopak. Byrokracia a nejednoznačnosť ostávajú, počet potrebných pečiatok neklesá, zjednodušenie je minimálne. Pripravovaný zákon, ktorý by sa do platnosti mohol dostať v polovici budúceho roka, nasvedčuje tomu, že stavebník skladu si môže na úvodný výkop počkať nie doterajších 230, podľa Doing Business 2008, ale aj tristo dní.
Príklad: ešte pred konaním si musí majiteľ pozemku overiť, čo sa na ňom dá postaviť. Doteraz mala obec na vydanie tejto informácie 30 dní – po novom to môže byť až dvojnásobok. Zmena vzišla z medzirezortného prerokovania návrhu zákona, tvrdí hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský. Podľa neho sa vychádzalo z praxe orgánov územného plánovania, najmä veľkých miest. Inými slovami, typická výhovorka. Lebo ak malo byť cieľom zákona zefektívnenie konania, tak práve slovenská „bežná prax“ mala byť najväčší nepriateľ tvorcov zákona.
Existujú vo svete príklady, ako sa to dá. Napríklad v Taliansku vybavovanie súhlasov centralizovali – a celková doba vybavovania sa podľa Doing Business podstatne skrátila. Podobne ako v africkom ostrovnom štáte Maurícius, kde i vďaka spojeniu územného a stavebného konania trvá celý úradný proces najviac dva týždne.
Mediátor audítor
Uľahčením pre menších stavebníkov má byť ohlasovacia povinnosť pri rodinných domoch do 150 štvorcových metrov zastavanej plochy. Podľa sekčného šéfa ministerstva výstavby Petra Černegu túto rozlohu dosahuje väčšina rodinných domov. Ohlásenie bude stačiť aj na nadstavby už existujúcich obytných budov s plochou do 300 štvorcových metrov. Územné rozhodnutie ani súhlas nebudú potrebovať napríklad menšie informačné a reklamné zariadenia. No bude potrebné pre skleníky, altánky, zimné záhrady alebo podzemné stavby s viac ako 30 štvorcami.
Pri ohlasovaní sa zložitosť úkonov možno zníži, no stratený čas ostáva. Pretože stavebný súhlas nenahrádza súhlasy dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. A človek môže tak ako doteraz čakať na vydanie pečiatky i celý mesiac. Úrad zatiaľ posúdi stavbu, jej zmenu, údržbu a terénne úpravy. A posúdenie to bude mimoriadne komplexné: podľa návrhu zákona sa má prihliadať najmä „na umiestnenie stavby, navrhované stavebno-technické vyhotovenie, účel, vplyv na okolie a na životné prostredie, na ochranu zdravia, života a majetku osôb a ochranu pred požiarmi“.
Novinkou v zákone, ktorou sa podľa ministerstva výstavby sleduje zjednodušenie a zrýchlenie úradného procesu, má byť audítor. Má byť mediátorom v stavebnom konaní medzi stavebníkom a úradom. Bude oficiálne potvrdzovať úplnosť žiadostí o stavebné povolenie či kolaudáciu. A zháňať potrebné pečiatky a súhlasy účastníkov konania. To môže pomôcť: ak agendu za stavebníka vybaví človek, ktorý sa v problematike orientuje a pozná i miestne pomery.
Naopak, žiadne zmeny návrh zákona neprináša v lehotách. Ostávajú po starom pri územnom rozhodnutí i stavebnom povolení. A ostáva i napohľad nevinná, no široké možnosti prieťahov ponúkajúca veta: „Stavebný úrad predĺži lehotu na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého orgánu.“ Alebo: „Ak obec alebo dotknutý orgán potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť predĺži lehotu pred jej uplynutím.“ Povedané inak, namiesto tlaku na efektívne rozhodovanie dáva zákon úradníkom možnosť naťahovať ho.
Deväť dní
Autori nového slovenského stavebného zákona sa evidentne veľmi neinšpirovali príkladmi krajín, ktoré sú pre stavebníkov zemou zasľúbenou. Ako napríklad Dánsko. Tam možno – legálne – začať stavať do 40 dní od podania žiadosti. Dánsky stavebník nemusí pripravovať podkladové informácie k projektu ani ho detailne spracúvať (ako sa to vyžaduje na Slovensku). Potrebuje návrh budovy s riešením napojenia na kanalizáciu a protipožiarnu ochranu. Ostatné je na úradníkoch. Tí skontrolujú, či chystaná výstavba zodpovedá zámerom v konkrétnej časti a existujúcim predpisom. Sami úradníci sú povinní oboznámiť sa so všetkými súvisiacimi dokumentmi.
No najkratšie – iba deväť dní – trvá vydanie stavebného povolenia v Južnej Kórei. Súčasťou žiadosti je doklad o veľkosti stavebného pozemku, doklad potvrdzujúci vzťah stavebníka k pozemku a základné nákresy budovy s približným umiestnením sietí. Stavebný úrad posunie nákresy relevantným orgánom, ako sú hasiči či vodárne – takže ich stavebník nemusí obehávať sám.
Jedným z top reformátorov stavebných kódexov je Gruzínsko. Pri výstavbe logistického skladu (ktorý Svetová banka používa ako modelový príklad) musel stavebník v minulosti prejsť 29 procedúrami. A potreboval až obskúrne súhlasy, napríklad od archeologického centra akadémie vied. Výsledok – v roku 2004 sa polovica stavebných projektov realizovala ilegálne. No potom v rámci reformy viacero povolení zrušili, ďalšie sa dajú vybaviť na jednom mieste. Okrem toho zaviedli pravidlo súhlasného mlčania – ak sa úrad do určitej lehoty neozve, považuje sa to za súhlas.
Ďalšou cestou je elektronizácia úradných postupov. Úradníci v čínskom Pekingu a Šanghaji spracovávajú žiadosti počítačom a umožňujú stavebníkom uchádzať sa o certifikáty bezpečnosti online. Tým sa skrátili lehoty o dva týždne. Hoci v krajine, kde vydanie stavebného povolenia trvá 336 dní, je to len kvapka v mori. Príkladom môže byť i Maroko, kde vznikli elektronické „one-stop shopy“, čím sa lehota skrátila z 30 na 20 dní. Stavebníci v Singapure vybavujú všetky povolenia výlučne elektronicky. Šetrí sa tak čas stavebníkov i úradníkov. Navyše sa obmedzuje ich priamy kontakt, čím klesá riziko korupcie.
Načierno
Súčasný slovenský stavebný zákon priam vyzýva 110404>na čierne stavby. Umožňuje to paragraf o zmene stavby pred dokončením. Ten je určený na dodatočné schválenie zmien, ktoré nastali počas výstavby. No niektorí investori si ho vysvetľujú po svojom. V praxi to vyzerá tak, že stavebné povolenie je vydané pre štvorpodlažnú budovu, no stavebník vopred počíta s dodatočným zvýšením na 12 podlaží a tomu prispôsobuje stavbu od začiatku aj hĺbkou základov. Zákon umožňuje, aby stavby, ktoré sa začnú stavať bez povolenia, mohli byť dodatočne povolené. Úrad môže nariadiť odstránenie takejto stavby, no len v prípade, že sa preukáže rozpor s verejným záujmom.
Povolenie na zmenu stavby pred dokončením bude môcť úrad vydávať, aj keď vstúpi do platnosti nový kódex. Samozrejme, len v „odôvodnených prípadoch“. Veľmi neurčito a všeobecne stanovené podmienky schválenia, respektíve zamietnutia žiadosti nabádajú k zneužívaniu tohto paragrafu aj naďalej.
Otázne tiež je, či pomôže navrhované zvýšenie maximálnej pokuty pre čierneho stavebníka zo 160-tisíc na 320-tisíc eur. Či to ukončí prax zaratúvania sankcií do investičných nákladov. Únia miest Slovenska navrhovala odvíjať výšku pokuty od nákladov na výstavbu. Jej predstava neprešla. „Kým by sme sa dopracovali k hodnote stavby, pokutu by sme vyčíslili po roku či dvoch. Pokuta je najúčinnejšia, keď je čím skôr vyrubená,“ oponoval pred časom Václav Kadlec zo sekcie stavebníctva rezortu výstavby.
Obce si zrejme uvedomili, že bojujú s veternými mlynmi, preto aktuálne navrhujú aspoň výraznejšie zvýšiť horný strop pokút. Pri najťažších priestupkoch na 3,2 milióna eur. Otázka je, či by stavebné úrady začali odrazu využívať hornú hranicu, keďže doteraz po nej siahli len výnimočne.
V návrhu zákona sa neobjavila ani stavebná polícia. Hoci tá podľa únie miest je vraj „veľmi účinný inštitút boja s čiernymi stavbami, uplatňovaný vo viacerých európskych štátoch“. Namiesto toho ministerstvo uvažuje o finančnom posilnení stavebnej inšpekcie. A navrhuje nové kompetencie. Aby stavebníkovi mohla zakázať prístup na stavenisko, dať podnet na odňatie oprávnenia na podnikanie či vyzvať vodárne a energetikov na odpojenie. No stále chýba právomoc nariadiť odstránenie stavby – hoci jedna z verzií návrhu zákona, ktorú má TREND k dispozícii, ju obsahovala.
Ilustračné foto - Profimedia.cz, Maňo Štrauch
