Keď vlani hľadal najväčší slovenský pivovar Heineken Slovensko miesto, kde by usporiadal veľkú uvádzaciu akciu nového retro piva, voľba padla na Istropolis. Pivovar totiž hľadal priestory, ktoré by evokovali 70. roky minulého storočia. Chodby kultúrneho centra na Trnavskom mýte tieto požiadavky maximálne spĺňali.

Tak budove, ako aj okolitému areálu pri dopravnej tepne, sa roky vyhýbali investície. Aj preto sa dlho množili dohady o jej predaji. A záujem predať celý areál neskrýval Jednotný majetkový fond, ktorý budovu s okolitými pozemkami vlastní. Akcionárom fondu sú pritom viaceré odborárske organizácie.

Dlhoročné polemiky

Prvý inzerát s ponukou na predaj sa v médiách objavil na prelome tisícročí. V roku 1999 totiž Krajský úrad rozhodol o tom, že budova stratí status kultúrneho centra. Novomestská samospráva sa kultúrny stánok snažila zachrániť. Majiteľovi ponúkla 150 miliónov slovenských korún, ktoré chcela uhradiť v desiatich splátkach. Ponuku Jednotný majetkový fond neprijal, keď komplex ocenil na 200 miliónov slovenských korún.

Po neúspechu Nového Mesta dali dokopy sily starostovia bratislavských mestských častí. V roku 2005 navrhli mestu, aby Istropolis odkúpilo s tým, že areál bude slúžiť všetkým mestským častiam na usporadúvanie kultúrnych podujatí.  

Starostovia chceli mestu garantovať aj to, že budú preplácať stratu z prevádzkovania celého komplexu. Pred dvanástimi rokmi ju odhadli na 10 miliónov slovenských korún ročne. „Budova pomaly chátra, treba ju zachovať, keďže mestu kultúrny stánok chýba a mesto chce navyše predať časť Parku kultúry a oddychu," povedala v tom čase pre denník Sme hovorkyňa mestskej časti Nové Mesto Valéria Reháčková.

Zámer však skončil neúspechom. Magistrát na čele s primátorom Andrejom Ďurkovským považoval sumu 200 miliónov slovenských korún za neprimeranú. Svoje pritom zavážil aj fakt, že do budovy by bolo potrebné investovať ďalších 100 miliónov korún.

Záujemcov pritom budova mala. Aspoň tak presviedčal riaditeľ Jednotného majetkového fondu Peter Pokorný. „Sme s nimi v rokovaní,“ uviedol pre Sme. Rokovania stroskotali, čomu mohli napomôcť aj problémy s pozemkami. Ich majiteľom totiž neboli len odborári, ale aj štát.